Máloktorý z hercov sa vie tak schuti a zo srdca smiať. Dano Dangl (35) rozdával zábavu v relácii SOS a nedávno v Partičke. Ale kedy by vybuchol až do nepríčetnosti?
[diskutujte o článku]
Herec a zabávač Dano Dangl: Divákov, ktorí sa odmietajú smiať, by som najradšej zastrelil
Ste úspešný muž?
Úspešný je možno muž, ktorý dokáže vytvoriť niečo sám. Práca, ktorú robím, by zrejme nebola úspešná, nebyť ľudí okolo mňa. Ja ich k úspechu jednoducho potrebujem.
Už dva roky žijete v Ivanke pri Dunaji v novom dome. Ako sa vám tam býva?
Vynikajúco! Už od prvej noci sme vedeli, že genius loci funguje, a zrejme sa pri rozmiestňovaní nábytku pridal aj dobrý feng šuej. Vždy sa domov rád vraciam a aj najradšej spím doma.
Nezabudli ste ani na nejaké chlapské zákutie, ako je vínna pivnička, biliard, posilňovňa?
Všetky predstavy sa zmenšili na to, že mám malú chladničku na víno,
v obývačke klavír a počítačovú miestnosť ako pracovňu.
Vy ste boli investor a manželka Beáta stavbyvedúca?
Takto zjednodušene to nebolo. Každý sme predali svoj byt a vzali si spoločne úver. Obaja sme teda boli poloviční investori, ale manželka aj stavbárka, lebo ja som jej vôbec nepomáhal.

Neštve ju vaša pracovná vyťaženosť?
Skôr je to o obdobiach. Sú také, keď nestíham a som doma málo, a také, keď môžem pracovať aj pár dní doma. Moje zamestnanie je nevýhodné v tom, že si nemôžem určiť, že budem každú sobotu a nedeľu s rodinou.
Na čo vaše deti Oliver a Lara určite „namotajú“ svojho tatina?
Malá je rozkošná, vie ma dostať takým už ženským „balamutením“. Pritúli sa, pusinkuje ma a vtedy odo mňa získa, čo len chce. Syn je zas rozumný v prístupe k veciam. Urobí niečo, čo je správne. Práve mu za vysvedčenie so samými jednotkami idem kúpiť loptu Jabulani, s ktorou sa hrá na majstrovstvách sveta.
Letia na vás baby? Alebo Pyco je len jeden...
Pyco je len jeden (smiech). Možno na to nevyzerám, ale veľká spoločnosť nie je nič pre mňa. Keď nemusím, nerád sa zoznamujem s novými ľuďmi. Takže aj keby ma baby balili, mali by to dosť ťažké.
Aké vlastnosti sa vám páčia na ženách?
Hlavne by mali byť ženské. Páči sa mi, keď si zachovávajú jemnosť, než-nosť, trošku hanblivosť, hoci paradoxne mám rád aj ženy sebavedomé, samostatné, až mierne kariéristické. Asi najviac ma láka práve tento kontrast.
Vaša žena je aká?
V práci šikovná a úspešná, doma ženská, nežná, prítulná...
V posledných rokoch sa strhla seriálová vojna. Neurobia televízie z ľudí papučových maniakov?
Po revolúcii Slováci nabehli na americký štýl života. Ráno sa ženieme do práce, večer si ľahneme pred telku a otvoríme pivo. Typicky sloven-ské predsa bolo ísť do krčmy, tam sa spráskať a až potom sa dotackať domov. Neviem, do akej miery ide o papučovú kultúru, ale na druhej strane od televízií očakávame, že nás budú sprevádzať chvíľami voľna a zabávať. Televízia plní len to, čo chce divák.
Vy ste sa našli v televíznej zábave. Čo však s divákmi, ktorí sa odmietajú smiať?
Zastrelil by som ich (smiech)! Podľa mňa by sa ľudia mali na svet dívať pozitívne a čo najviac sa smiať. Už ako školák som sledoval chodcov a videl som, ako ráno kráčajú do práce so zamračenými tvárami. Povedal som si, že takto to ja v živote nechcem. Ale komu niet smiechu, tomu niet pomoci...
Humor aj vymýšľate. Čo potrebujete na to, aby ste sa naladili na bláznivé nápady?
Termín, že zajtra to už musí byť. Keď som pod tlakom, vtedy mi to myslí a dostávam sa do zvláštneho tranzu.
A kedy má komik stres?
Neviem, či som komik, ale viem, že nie som stresujúci typ. Do práce chcem chodiť s radosťou. Keby som mal mať na javisku stres, nevidím dôvod, načo tam vôbec stáť. Myslím, že v relácii Partička vidieť, že herci majú radosť, chcú sa hrať a zabávať...

Partička je náročná najmä na prekvapenia v improvizácii.
V čom je najväčšie riziko?
Asi v tom, že by v tom nebola radosť z toho, že sa pri hraní na chvíľu premením na dieťa a improvizujem s ľahkosťou jemu vlastnou. Pri hercoch z Partičky to ešte pár rokov nehrozí.
Nemyká vás za moderátorským stolom, že sa nemôžete do improvizácií zapojiť aj vy?
Čo by nemykalo! Keď som však projekt Partička pripravoval, nevidel som sa v úlohe moderátora.
A ani si nemyslím, že ním som. Nejako mi to prischlo, ale vždy som túžil stáť na javisku. Baví ma byť odviazaný a reagovať na všetky možné podnety.
V relácii SOS ste okrem iného parodovali Braňa Mojseja. Zašli by ste si s ním na pivo?
Nemám s tým problém. V tom SOS to však nebola žiadna bublina, lebo Mojsejovci na nás všade útočili a bolo to nepríjemné. Ale ja sa nad také veci dokážem za pár týždňov povzniesť.
A hlavne mám zlú pamäť a rýchlo zabúdam.
A čo ak sa vám bude zdať, že už vyliezate z každej konzervy?
Tento pocit mám niekoľko rokov! Preto idem len do minima projektov. Keď robím Partičku, nezlomia ma na nič iné. Vycúval som z televízneho varenia, z úlohy v seriáli, v rámci obrazu sa snažím stiahnuť, lebo v mnohých veciach som aj tak v zákulisí – ako scenárista či spolurežisér. Dokonca som v druhej, tretej aj vo štvrtej sérii Let's Dance odmietol tancovať...
Neviete alebo by ste sa hanbili?
Milujem tanec a tancovať je pre mňa čosi úžasné. Ale to sú o vás tri mesiace plné noviny všetkého možného...
Ako by ste reagovali na ulici na nadávku: Ty celebrita jedna?
Naposledy na mňa pred obchodom zakričal starý známy „týpek“: „Povedzte tým prostitútkam, že sú prostitútky! Samá prostitútka je v tej telke... Aj ty si prostitútka!“ Ale celeb-rita? Vlastne ani neviem, čo to je.
V akých situáciách strácate nervy a meníte sa na sud s pušným prachom?
Najčastejšie za volantom. A keby som zažil neveru, to by som vybuchol, že až!

Len či odtiaľ odletíme...
Čo by Dano Dangl urobil s peniazmi, keby vyhral v lotérii astronomickú sumu? Vraj by začal cestovať. Pred pár rokmi prepadol jach-társkej vášni. Nebál by sa, keby sa na mori strhla hrozná búrka?
„Vtedy sa na lodi nedá veľmi čo robiť a keď sú vystreté plachty, hneď ide dolu,“ hovorí herec. Nie je typ, ktorý panikári, skôr si zachováva chladnú hlavu.
„Zažil som situáciu, keď na Silvestra jednému opitému človeku dynamit odtrhol ruku. Všetci sa zľakli, kričali, vypukla panika, ja jediný som vedel reagovať. S kamarátom sme omdletého chlapa naložili do auta a odviezli do najbližšej nemocnice.“
Dano dúfa, že nič podobné nebude musieť riešiť na tohtoročnej dovolenke. Kam sa s manželkou chystajú?
„Neviem, či som tam v minulom živote žil, ale veľmi ma lákajú severoeurópske krajiny. Ísť tam však s deckami je zbytočné, veľmi by si to neužili. A tak s nimi pôjdeme na týždeň k moru a potom so ženou odletíme niekam sami. Prenajmeme si auto a budeme sa túlať krajinou.“ A pri tej predstave sa Dano schuti zasmeje: „Teraz je veľmi lacný Island. Asi vyrazíme tam, len neviem, či potom odtiaľ niekedy odletíme...“