Adventný príbeh: Pomáhať zvieratám a zachraňovať ich je užitočná práca

Adventný príbeh: Pomáhať zvieratám a zachraňovať ich je užitočná práca

K terajšej práci Bratislavčanku Pavlu Dugovičovú (54) priviedla náhoda. Ale náhodné určite nebolo budovanie značky, za ktorou je množstvo reálnych príbehov záchrany.

Dnes je Pavla predsedníčkou Slobody zvierat. A tak vyštudovaná politická ekonómka aktívne rieši osudy týraných a opustených zvierat. Hovorí sa, že nemôžeme zachrániť celý svet, ale môžeme sa o to aspoň pokúsiť. V Pavlinom prípade to „aspoň“ predstavuje reálnu záchranu zvierat. Pretože, ako dopĺňa, aj keby tým pokusom malo byť jedno zachránené zviera, stojí to za to.   

Kariéru veterinárky zavrhla
Hoci mala Pavla Dugovičová vzťah k zvieratám odjakživa, život na dedine nebol pre ňu to pravé orechové. A dobre to o nej vedela i jej mamina. V časoch, keď veterinári pôsobili prevažne v jednotných roľníckych družstvách, odhovorila svoju dcéru od tejto kariéry a naviedla ju študovať niečo praktickejšie.

„Vždy som bola mestský typ. Predstava, ako ráno vstávam ku kravičkám niekde na vidieku, bola pre mňa i moju maminu viac než úsmevná. A tak mamina ako správna pedagogička uvážila, že v ekonomickej sfére nebudem musieť tak skoro vstávať. Ani ohrozenie v podobe kopanca od môjho budúceho pacienta mi určite hroziť nebude,“ smeje sa Pavla. A nezabúda pripomenúť, že dnes aj jej mamina rada chodí pomáhať do útulku.

Zachraňovať zvieratá profesionálne
Dlhé roky pracovala Pavla Dugovičová v cestovnom ruchu. Vždy však mala blízko k záchrane opustených psíkov a často im hľadala nových majiteľov. Ale to by nebol osud osudom, keby neprišiel s niečím neočakávaným. Náhodne dostala pozvanie do relácie Slovenskej televízie, ktorá sa venovala opusteným zvieratám. „Tam som sa zoznámila s ľuďmi, ktorí pracovali v Slobode zvierat. Cez osobné priateľstvo som sa začala viac oboznamovať s ich prácou. Videla som, že záchrane zvierat sa dá venovať aj profesionálne.“

Mačací mojkáči hľadajú domov: Neodoláte im! (FOTO)

Pavla si uvedomovala význam ich práce. Aj keď to celé bolo ešte len v začiatkoch. Zároveň si táto práca vtedy vyžadovala aj trochu odlišný prístup ako dnes. „Bolo potrebné viac kričať a presviedčať,“ zdôrazňuje. Preto si tak veľmi váži zakladateľa Slobody zvierat Laca Ďurkoviča, ktorý v prvých rokoch urobil pre vytvorenie tejto značky nesmierne veľa. Bolo potrebné, možno niekedy i drsnejším spôsobom, otvoriť ľuďom oči, aby pochopili, že ochrana zvierat je nutná pre ochranu celej spoločnosti. „Tvrdenie, že kto ubližuje zvieratám, ublíži aj ľuďom, nemožno brať na ľahkú váhu,“ dodáva. No a na ľahkú váhu nemohla brať Pavla ani to skutočné eso, ktoré jej osud ešte len plánoval vytiahnuť z rukáva...

Bola to výzva
Jeden „chrobáčik“ sa vrtel v kočíku a druhý, ten pomyselný, v Pavlinej hlave. Narodenie syna ju totiž jednoznačne utvrdilo v tom, že chce robiť niečo, čo má skutočne zmysel. Manažérska práca v hotelierstve nebola pre ňu v tom čase už naozajstným pracovným naplnením. „S Lacom zo Slobody zvierat som sa zoznámila, keď som pracovala v hoteli,“ spomína.

Oslovil ju s pomocou pri organizovaní výročného plesu a odvtedy sa snažila pomáhať, ako vedela. „Či už technickým vybavením, vyradenou bielizňou, čistiacimi prostriedkami, alebo zapožičaním služobného auta na prevoz. Najťažšie rozhodnutie som však musela urobiť až v roku 2001. Vtedy ma Laco oslovil, či by som neprevzala manažovanie výstavby nového útulku,“ hovorí o svojich začiatkoch v Slobode zvierat Pavla.

Túžite po zvieratku? TU nájdete krásne mačičky, ktoré potrebujú domov

Rešpekt, výzva aj strach...
… aj keď aj tieto silné emócie Pavlu vtedy takmer ovládli, poradila si s nimi a ponuku prijala. Zastihla ju v období, keď mala veľkú túžbu zmeniť svoj pracovný život. „Už som nechcela pracovať niekde, kde som si nemohla určiť čas pre rodinu. A predovšetkým som túžila robiť niečo, čo má zmysel.

Tak sa začal môj nový život, ktorý považujem za zázrak a naplnenie všetkých túžob, ktoré som si kedy mohla vysnívať pre svoju prácu.“ Vybudovať nový útulok doslova na zelenej lúke s desatinou potrebnej sumy, aj to vyzbieranej z verejnej zbierky, s tým sa zrejme veľké zázraky diať nemohli. Pavla ani nedúfala, že sa to podarí. Jej rodenú pozitívnu a energickú dušu to však sklamať nemohlo. Veď, ako sama hovorí, na každý problém je riešenie a v tom duchu je ochotná urobiť i kompromisy. Nepodstatné prekážky ju k cieľu nedovedú, preto ich nerieši.

Byť užitočná a slobodná
Pre Pavlu je podstatný pocit, že robí užitočnú prácu. Sloboda zvierat sa i pre ňu stala formou akejsi jej vlastnej slobody, v podobe práce, ktorá ju nezväzuje. Zachránené zvieratá, príbehy s dobrým koncom, ale aj podporovatelia dnes váženej organizácie na ochranu práv zvierat sú jej jasnou odpoveďou na otázku prečo.

„Vždy som túžila vybudovať útulok, kde by týrané a opustené zvieratá našli nový dôstojný dočasný domov, ale kde by aj ľudia, ktorí ich prídu navštíviť, adoptovať alebo ‚vyvenčiť‘, našli príjemné miesto na oddych. Verím, že sa mi to podarilo.“

Za každým šťastne vrtiacim sa psím chvostíkom či spokojne vrniacou mačičkou je konkrétny príbeh pomoci. Pavla v tejto súvislosti dodáva: „Hnevá ma, že napriek vyspelej spoločnosti dvadsiateho prvého storočia mnohí nevedia alebo nechcú pochopiť, že zviera je cítiaca bytosť, ktorá, ak si už nezaslúži niečiu lásku, tak určite treba prejaviť jej aspoň úctu. Možno iba tak, že ju necháme prežívať vo svojej spoločnosti.“

Vianoce sa blížia - darujte mačiatku domov a sebe kopec radosti

Kde si dobíjam baterky?
Pre Pavlu je najdôležitejšia spoločnosť jej vlastnej rodiny, ktorú považuje za životnú výhru. Okrem manžela a syna v nej nechýbajú štyria domáci miláčikovia. Skóre je vyrovnané, dve mačky a dva psy.  „Milujem leto a tradičné dovolenky v Taliansku. Cez rok čerpám energiu v pravidelných návštevách Prahy. S manželom si len tak vychutnávame toto historické mesto s českou srdečnou pohostinnosťou,“ hovorí na margo nabíjania svojich energetických bateriek Pavla.

No v okamihoch, keď sa cíti slabšia a začne o niečom pochybovať, prevezme rozhodovanie za ňu jej manžel. A vyrieši to. Ona si ho zas za pocit, že sa na neho môže vždy spoľahnúť, nesmierne váži. Vie, že jej manžel je rád, že ju práca napĺňa, a je na ňu hrdý. Rovnako ako syn. Doma ho nečaká nervózna mama, ale človek, ktorý mu necháva voľný priestor. „No a v neposlednom rade je pre mňa oporou moja mamina. Tá je ochotná kedykoľvek mi pomôcť a podporiť ma.“

Pavle nechýba ani typický babinec. So svojimi dlhoročnými priateľkami sa stretne rada, pretože priateľstvá preverené rokmi a životnými skúsenosťami sú pre ňu veľmi dôležité a inšpirujúce. Pavla Dugovičová je jednoducho optimistka od kosti. A hoci vie, že aj v Slobode zvierat sú dni, ktoré prinášajú vypäté situácie s chorými a týranými zvieratami, stavia na svojom tíme ľudí. Všetci sú, tak ako ona, plní energie bojovať za práva zvierat. Potrebujú vidieť reálne výsledky. Tie sú najsilnejšie. V podobe príbehov s dobrým koncom. Vďaka nim sa v práci, z toho, s čím sa stretáva, nikto z nich nezblázni.

A čo budúcnosť?     
Pavla robí veci tak, aby boli ľudia v jej okolí spokojní. Má prácu, ktorá si ju osudovo našla, a dáva do nej to najlepšie zo seba. „Nemám rada zmeny, som veľmi spokojná takto, ako to je. Mojím želaním je, aby sme spolu o desať rokov opäť robili rozhovor a boli sme rovnako zdravé a šťastné v kruhu svojich najbližších.“

Autor: ev
Foto: Archív P. D.

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Príbehy zo života"

Poradňa