Ako môžu partneri na diaľku udržať iskru vo vzťahu?
Hoci sa zdá, akoby to u dlhoročných párov bolo náročnejšie než u zamilovaných, iskru do vzťahu si môžu vniesť všetky páry. Asi najdôležitejší je postoj, ktorý si vytvárame k partnerovi a nášmu vzťahu. Ak budeme čakať, že ten druhý urobí prvý krok, ľahko sa môže stať, že sa nedočkáme. Zmena postoja by mala začínať od nás samých. Ak chceme iskru, vytvorme si ju vykonávaním rôznych drobností. Každá žena najlepšie pozná svojho partnera. Stačí spraviť niečo, o čom viete, že partnerovi urobí radosť. Či je to uznanie jeho práce, telefonát, esemeska s milým odkazom, alebo nejaký darček.

Kontakt je v takejto situácii zrejme veľmi dôležitý...
Ak sú partneri odlúčení, mali by využívať čo najviac iných možností udržania kontaktu. Zasielanie esemesiek a fotiek, aby ten druhý vedel, že naňho myslíte, spoločný videohovor, aby ste sa s partnerom videli (pokojne si môžete dať kávu alebo večeru s pohárom vína na diaľku). Dôležité je komunikovať spolu a možno si aj vytvoriť istý rituál, napríklad komunikáciu v určitú hodinu.

Ako v takomto prípade zahnať pocit osamelosti?
Pocit osamelosti je možné ovplyvniť práve častou komunikáciou, ktorá nemusí byť dlhá, rozhodne by však mala byť pravidelná. Pravidelnosť prináša istú formu bezpečia a istoty do života. Zároveň netreba čakať len na kontakt s partnerom, ale zamerať sa aj na rodinu a priateľov, čím si uvedomíme, že nie sme až tak sami. V súčasnosti je nesmierne potrebné sa vzájomne podporovať, a keď sa zameriame na iných a na to, ako im môžeme pomôcť, prenesieme pozornosť zo seba na nich, čím sa zníži ich pocit osamelosti a zvýši náš pocit užitočnosti.

Na čo si treba dať v takejto situácii pozor?
Na zbytočnú sebaľútosť. Keď je partner od nás odlúčený, môže to byť ťažké, ale vnímať sa ako obeť situáciu nezlepší. Preto je lepšie orientovať sa na to, čo ovplyvniť vieme, než na to, čo nevieme zmeniť.

Čo ak je jeden z partnerov pracovne veľmi vyťažený a nemá čas sa tomu druhému venovať?
Odporučila by som úprimný rozhovor. Závisí to od miery úprimnosti, ktorú si partneri vytvorili. Niekomu to ide ľahšie, iný s tým môže mať isté ťažkosti. No nemá zmysel nič nepovedať, lebo frustrácia sa môže stupňovať a prerásť do nepriamej agresie v podobe sarkastických poznámok na adresu partnera, tiež sa môže prejaviť ako priama agresia v podobe slovnej hádky a nevhodným prejavom je aj ignorácia a odcudzenie. Pritom by stačilo nájsť si okamih, keď partner nepracuje a priznať sa mu, že vám chýba, aj keď si uvedomujete, že potrebuje pracovať.

Veľmi pomáha hovoriť len o svojich pocitoch.
Zdroj: Shutterstock
Veľmi pomáha hovoriť len o svojich pocitoch.

Ako mu to povedať?
Nevyčítajte partnerovi, že na vás „kašle“, ale použite pozitívnu formuláciu, napríklad „Priala by som si, aby sme si na seba našli čas aspoň párkrát za týždeň. Ak chceš, môžeme si to spolu naplánovať“. Veľmi pomáha hovoriť len o svojich pocitoch, ktoré v nás vyvoláva partnerove správanie. Pri formulácii by sme mali byť čo najkonkrétnejšie, napríklad „Som smutná, keď musíš tak veľa pracovať, lebo mi chýbaš a prajem si, aby sme si dohodli čas, ktorý strávime spolu len my dvaja.“ Dôležitý je aj tón hlasu, ktorý by mal byť pokojný a malo by byť z neho cítiť váš záujem o nájdenie riešenia, ktoré bude vyhovovať obom.