Dajte im pokoj
Poznáte to – prevracajú očami a zatvárajú sa v izbe. Deti sa v tínedžerskom veku od rodičov trhajú. Podľa rodinnej koučky Petry Halahijovej je to z vývojového hľadiska úplne v poriadku. „Práve vtedy by mal rodič urobiť krok vzad. Stále vychovávať, ale trochu inak,“ odporúča koučka. „Namiesto toho, aby dával nevyžiadané rady, možno je lepšie, ak bude svoje dieťa počúvať a pýtať sa.
Tlak na dieťa len vyvolá spomínané odťahovanie a prevracanie očami.“ Keď prídu tínedžeri domov, potrebujú sa zavrieť v izbe a rekapitulovať si v hlave, čo bolo v škole a čo počas dňa zažili. „Nie je dobré hneď prísť za dieťaťom a dožadovať sa, aby nám odpovedalo na otázky. Skúste si tínedžera viac všímať a vystihnúť chvíle, keď bude zhovorčivejší. Vtedy sa vám viac otvorí,“ dodáva.
Kto je autorita
Ani direktívny, ani príliš benevolentný. Pri prvom prístupe totiž vytvárate pôdu pre odvrávanie a pri druhom si zase dieťa začne robiť, čo chce. Správny rodič je ten, ktorý volí zlatú strednú cestu. „Aj rodič, aj tínedžer niečo chcú a snažia sa vytvoriť dohodu a vzájomnú spoluprácu,“ ozrejmuje Petra Halahijová. „Dobré je, ak sa s dospievajúcim dieťaťom rozprávame ako s dospelým, seberovným partnerom. Dieťaťu to dodáva pocit dôležitosti a zodpovednosti a úplne inak pristupuje k dohodám. Samozrejme, že sú chvíle, keď to nejde a rodič by mal zaujať viac direktívny postoj.“
Miesto trestu prirodzený následok
Zvykli ste dávať svojmu rebelujúcemu tínedžerovi tresty, keď nedodrží slovo alebo neurobí niečo, na čom ste sa dohodli? Zrejme to nie je úplne najlepšie riešenie. Podľa rodinnej koučky je lepšie zvoliť tzv. partnerský prístup – keď niečo tínedžer nespraví, alebo, naopak, spraví niečo, čo nemal, nesie za svoje konanie prirodzené následky. „Takto v deťoch budujete cit pre zodpovednosť,“ vysvetľuje Petra Halahijová.
 |
„Snažím sa vo svojej praxi viesť rodičov k tomu, aby s deťmi vytvárali dohody a dávali im úlohy, ktoré im vzhľadom na ich vek prináležia a sú pre ne splniteľné. A ak z danej úlohy niečo vyplýva, nemali by sa báť ponechať to deťom ,na pleciachʻ. Napríklad, keď tínedžer nedodrží dohodu a príde domov neskôr na večeru, ako mal, prirodzený následok by mohol byť, že si ju musí zohriať, pretože je už všetko studené, alebo si musí pripraviť večeru sám, pretože už nič nezostalo.“
Trest ako taký je podľa koučky z tohto pohľadu nefunkčný a, naopak, prirodzený následok konania ďaleko efektívnejší. Nevhodné je aj deti podplácať, aby doniesli lepšiu známku zo školy. Mali by ste dieťa viesť k tomu, aby malo z dobrej známky pocit dobre vykonanej práce. Takto ich zároveň učíte byť zodpovednými za svoju budúcnosť.
Facka nič nerieši
Vytočilo vás vaše dospievajúce dieťa tak, že ste nedokázali udržať emócie na uzde? Okrem kriku a vyhrážok padla aj facka a teraz vás to mrzí? Ak si rodič myslí, že reagoval nevhodne, podľa rodinnej koučky Petry Halahijovej je dobré prísť za dieťaťom a ospravedlniť sa mu.
Nemusíte byť perfektní a je normálne urobiť chybu. Dôležité je si ju však priznať. Aj pred dieťaťom. „Osobne si však myslím, že facka nič nerieši. Emócie nepoznajú logiku, preto riešiť niečo v nich je ťažké. Skôr by ste sa mali k problému vrátiť, keď vychladnete,“ radí Petra Halahijová.
Od učiteľa ku koučovi
„Najskôr sme pre deti učiteľom, ktorý vychováva, potom administrátorom, ktorý ich vozí do školy a na krúžky,“ opisuje vývoj vzťahu rodiča s dieťaťom rodinná koučka Petra Halahijová. „Od tých dvanástich rokov začne dieťa inak rozmýšľať, preto je lepšie na ne zvoliť koučovský princíp. Pomôcť mu hľadať, kým je a pomáhať mu na jeho ceste do cieľa.“
Báječná rada na záver
V krízovej situácii je fajn, ak rodič podá pomocnú ruku, čo zároveň môže byť aj moment zblíženia s tínedžerom. Nemal by ju však podávať vždy a najmä nie v situáciách, keď je zrejmé, že dieťa zneužíva dobrotu rodiča.
Autor: Natália Šepitková
Foto: Shutterstock.com
