Začali sme sa stretávať čoraz častejšie a ja som bola konečne šťastná, čo si po čase všimlo aj moje okolie. Moja nová kolegyňa Monika sa stala mojou bútľavou vŕbou, ukázala sa ako skvelá kamoška, ktorá mi rozumela a môjmu dobrodružstvu fandila. Chodili sme spolu na obedy, preberali sme naše životy. Ona mi rozprávala o svojom manželovi, ja som jej rozprávala o mojom milencovi. Jedného dňa si však do práce doniesla zarámovanú fotku s manželom a postavila si ju vedľa počítača. Skoro som odpadla!
Z obrázku sa na mňa usmieval môj Patrik! Zostala som ako obarená a nezmohla som sa na slovo. V hlave mi vírili myšlienky a spomienky na Patrika, pred sebou som videla jeho manželku, a nevedela som, čo mám robiť. Prečo! Prečo som sa musela zamilovať do ženatého?! Celú noc som nespala. Bolo mi jasné, že náš románik musí skončiť. Plánovať budúcnosť so ženatým nebolo nič pre mňa.
Okrem toho, moja kolegyňa, jeho manželka Monika bola super žena a kamarátka. Tak som začala jeho vytrvalé prosby odsúvať, ignorovať, až som mu napokon napísala, že to musíme ukončiť, lebo som stretla niekoho iného. Neodpísal mi nič. Bolo mi do plaču. Monike som samozrejme nič nepovedala, ale osud sa so mnou nepekne zahral.
