Denník tehuľky: Ako to nakoniec dopadlo II.

Denník tehuľky: Ako to nakoniec dopadlo II.

Pôrod! Tak toho sa desia mnohé ženy. A nielen tie tehotné! My máme náš veľký deň už za sebou. A bolo to takmer ako zo zlého filmu. Samozrejme, s dobrým koncom. Takže, ako to nakoniec celé dopadlo?

S blížiacim sa termínom pôrodu rozhodne žiadna budúca mamička nemá príliš pokoja. Ak sa ma každý aspoň tisíckrát nespýtal, kedy to už bude, tak potom ani raz. Práve to však bola tá otázka, ktorú som si kládla podchvíľou, hlavne keď sa zjavili „poslíčkovia". Tí ma trápili viac než týždeň pred pôrodom a v poslednej poradni už pán doktor skonštatoval, že sa to blíži.

A mal pravdu! Prešlo sotva 48 hodín a my sme už štartovali do pôrodnice. Všetko sa to začalo odtokom plodovej vody. Našťastie sa moja nočná mora nesplnila a voda mi neodtiekla na nejakom „nevhodnom" verejnom mieste. Kontrakcie však nastúpili okamžite a boli poriadne silné. Cesta autom do neďalekej pôrodnice bola v takej situácii poriadnou skúškou nervov. Vydržala som to hádam len vďaka predstave úľavy, ktorá iste príde keď mi pichnú epidurál.

Mala som pravdu, chvíľu to však ešte trvalo. Celé sa to zbehlo tak náhle, že som si ani nevedela predstaviť, že už o pár hodín budeme traja, a že už „skutočne rodíme". Pár prekvapení na nás však ešte čakalo.

Na pôrodnej sále ma napojili na monitor a sledovali ako sa darí bábätku, manžel hrdinsky sedel pri mne a snažil sa rozptýliť moje (a zrejme aj svoje) obavy, takého vážneho som ho už dávno nevidela! Po pichnutí epidurálu sa mi poriadne uľavilo, pod chvíľou chodili okolo sestričky, lekár i anesteziológ, aby ma skontrolovali. Čas ubiehal ani netuším ako, kontrakcie sa stupňovali až prišiel lekár, že je už čas tlačiť.

V tom sa však zatiaľ môj bezproblémový pôrod začal komplikovať. Náhle na monitore zistili, že sa nášmu bábätku nedarí dobre, niekde nastal problém. Sotva som stihla sledovať ako všetci okolo náhlivo behajú, manžel vyzeral nešťastne. „Budete musieť porodiť cisárskym rezom, kým by ste bábätko vytlačili, zadusilo by sa," oznámil mi lekár. „Hneď vás zoberieme na operačnú sálu..." znela jeho druhá veta.

Potom to už išlo skutočne veľmi rýchlo. Kým som podľa inštrukcií lekára napočítala do päť, už som spala a keď som znova otvorila oči, stál pri mne manžel a zvestoval, že máme syna Tomáška. Toho, hneď po ošetrení a poriadnom vyfotografovaní odniesli na novorodenecké oddelenie, manžel ostal ešte pri mne, vyzeral veľmi šťastne a neustále telefonoval celej rodine a priateľom.

Tomáška mi priniesli až o štyri hodiny, skôr by som ho po tej operácii ani nevládala zobrať na ruky, manžel mi ho vlastne najprv ukázal na fotkách, o tie prvé chvíle po narodení sme sa bohužiaľ podeliť nemohli. Nevadí, nasledujúce dni mi to naplno vynahradili. Dnes sme už doma z pôrodnice, Tomáško je úplne zdravý a my si po dlhých deviatich mesiacoch čakania užívame konečne život v trojici.

Aj keď teda môj pôrod v určitých chvíľach vyzeral dramaticky a prvé dni po pôrode boli nielen bolestivé, ale aj dosť náročné, rada na ten deň spomínam a navždy bude patriť k tým najvýnimočnejším v našich životoch.

Vaša Lenka

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Podobné články

"Najnovšie z Denník tehuľky"

Poradňa