Denník tehuľky XXV.: Pôrod musí byť horor!

Denník tehuľky XXV.: Pôrod musí byť horor!

Tehotná žena, ktorá tvrdí, že sa nebojí pôrodu rozhodne klame! Či patríte medzi hrdinky, ktoré na počkanie hovoria, že sa pôrodu neboja? Ja teda nie. Aj keď je táto obava skrytá kdesi úplne hlboko v podvedomí. Čo však s tým?

Musí byť pôrod skutočne hororom plným nekonečných bolestí, poníženia v podobe klistíru, holenia či nástrihu hrádze? A prečo sa tak rady mnohé ženy doslova chvália tým, aké utrpenie prežívali a strašia s výrazným potešením budúce mamičky či ženy, ktoré ešte len deti do budúcnosti plánujú?

Tak presne tieto otázky má trápia už niekoľko týždňov. Strach z pôrodu nemám, veď je to prirodzená vec, obavy však áno, veď kto môže zaručiť, že všetko pôjde ako „po masle"? Jediným liekom na tieto obavy je dôkladná príprava ako mi povedala lekárka v poradni, a to ako fyzická, tak aj psychická. Dobrá rada, aj keď zabudla povedať, že o pôrode sa mi bude stále častejšie s blížiacim termínom snívať. A proti tomu sa nič robiť nedá...

Čo však robiť s „dobroprajnými" osobami, ktoré strašia príšernými pôrodnými príbehmi? Najlepšia rada akú som dostala je ignorovať ich a nedovoliť im, aby vôbec na túto tému začali rozprávať. Iste, každú z nás zaujímajú skúsenosti žien, ktoré si to nedávno prežili, treba však hľadať hodnoverný zdroj. Tento krát predsa nejde o husiu kožu ako pri prvotriednom horore ale o získanie informácií.

A tak keď natrafím na niekoho, kto opisuje svoj pôrod či pôrody ako príbeh o amputácii nohy bez akejkoľvek anestézie a navyše poriadne hrdzavou pílkou, je mi takejto ženy poriadne ľúto. Jasné, ktorá z nás by bola zaujímavá, keby rozprávala o tom, že jej pôrod bol úplne normálny, že zatínala zuby a bolesť nakoniec prekonala a že aj napriek nepríjemnostiam všetko zvládla na jedničku? Priznám sa, že takéto príbehy čítam najradšej a ak človek nehľadá „horory", nájde ich mnoho aj na internete.

Teším sa s každou mamičkou, ktorá sa rada podelí o rady, ako sa dobre pripraviť na pôrod, poradí malý trik, ktorý u nej zabral a ktorá môže povedať, že aj napriek ťažkým chvíľam pre ňu porodenie dieťaťa nebol horor, kvôli ktorému bude púšťať „hrôzu" do sveta ešte celé roky.

Našťastie dnes už ženy majú viacero prostriedkov ako bojovať s nepríjemnosťami pôrodu. Jednak máme k dispozícií viacero spôsobov tlmenia bolesti a hádam som ešte nepočula o mamičke, ktorá by si napríklad nepochvaľovala epidurálku a navyše môžeme rodiť skutočne pod dohľadom odborníkov nech už si myslíme niekedy o lekároch čokoľvek.

A čo strašenie klystírom a núteným holením? Tak toho sa nebojím a ponižujúce sa mi nezdá byť. Veď klystír dávajú pacientom v nemocniciach pri mnohých príležitostiach a pred rozličnými zákrokmi. A je to vtedy ponižujúce? Nezdá sa mi. Musela som ho absolvovať viac krát a priznám sa, že predstava, že pobežím „na veľkú" len pár hodín po pôrode, je omnoho menej lákavá.

I s holením je to podobné, veď ktorá z nás sa už v dnešnej dobe „v oblasti bikín" neholí? No, s rastúcim bruškom je to celkom atletický výkon - a ak to môže aspoň raz spraviť za mňa niekto iný, prečo nie?

Je pravda, že každá z nás sa obáva neznámeho, väčšina žien si to vyskúša za život len raz, dva, možno tri krát, je to však len pár hodín či náročných dní v našom živote a verím, že tá odmena v podobe dieťatka stojí skutočne za námahu!

Vaša Lenka

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Podobné články

"Najnovšie z Denník tehuľky"

Poradňa