Šimon

Uhorský kráľ Béla IV. mu udelil práva v roku 1269, napríklad právo dvoch výročných trhov, sporné právo skladu, právo meča či v roku 1463 právo používať erb. V 15. až 19. storočí tu pracovalo 40 remeselníckych cechov - farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci. V meste je vzácna neskorogotická Bazilika sv. Kríža a pred ňou stojaca zvonica, ktorá je najstaršou renesančnou zvonicou na Slovensku. V roku 1950 historické jadro mesta vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu. 

Čo sa oplatí vidieť? Kežmarský hrad, artikulárny drevený evanjelický kostol zo 16. storočia, Múzeum meštianskej bytovej kultúry na Hlavnom námestí. V okolí môžete navštíviť galériu v kaštieli Strážky a Múzeum J. M. Petzvala v Spišskej Belej, Botanickú záhradu tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici, zrúcaninu Holumnického hradu, horskú dráhu Tatrabob v Tatranskej Lomnici, Beliansku jaskyňu v Tatranskej kotline, ale na svoje si prídu aj milovníčky turistiky, bicyklovania či wellnessu v rôznych zariadeniach.

Na slobodné kráľovské mesto ju povýšil v roku 1372 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký. Mesto dostalo právo opevniť sa hradbami, obyvateľstvo bolo oslobodené od platenia daní a iných poplatkov, tovar Skaličanov zas od tridsiatku a mýta. Skalica mohla usporadúvať týždenné&nbsp; a výročné trhy. V roku 1918 sa stala na niekoľko dní sídlom dočasnej vlády pre Slovensko. Ak dnes zavítate do mesta presláveného aj trdelníkmi a červeným vínom Skalický rubín, prezrite si všetky zákutia historického centra a nádherné, najmä sakrálne pamiatky. 

Čo sa oplatí vidieť? Turisticky príťažlivá je Rotunda svätého Juraja pravdepodobne z 1. polovice 11. storočia, v jej blízkosti je na návrší kalvária a za ňou katolícky&nbsp; a evanjelický cintorín. Pýchou mesta je Dom kultúry s úžasnou ľudovou výzdobou na fasáde, ktorý navrhol architekt Dušan Jurkovič. Za zmienku stoja aj mestské hradby, Morový stĺp sv. Panny Márie, Mlyn bratov Pilárikovcov a nad mestom takzvané búdy miestnych vinárov.

Status mesta získala v roku 1255, ale možno už v roku 1237, keď Uhorské kráľovstvo udeľovalo prvé mestské privilégiá. Znie to až neuveriteľne, ale v 18. storočí bola tretím najväčším mestom v Uhorsku, zo slovenských banských miest je najstaršia. Jednotlivé časti Štiavnice sa rozkladajú nad malebným údolím na terasách Glanzenberg, Paradajs, Sobov a Kalvária. Ťažilo sa tu zlato, striebro i ďalšie rudy. Založili tu Banícku a Lesnícku akadémiu. Od roku 1950 je Banská Štiavnica mestskou pamiatkovou rezerváciou a je zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. 

Čo sa oplatí vidieť? Starý a Nový zámok, Námestie svätej Trojice s morovým stĺpom, Dom Sládkovičovej Maríny, barokový komplex Kalvárie, Banské múzeum v prírode, expozíciu baníctva v Kammerhofe, štôlňu Glanzenberg, Krištáľový kameňolom, Botanickú záhradu v Banskej Štiavnici, Kaštieľ v Svätom Antone, vrch Sitno a Sitniansky hrad, Počúvadlianske jazero, ale aj viaceré iné jazerá a tajchy.

Za slobodné kráľovské mesto ju v roku 1323 vyhlásil panovník Karol Róbert z Anjou. Ešte predtým sa však spomína v listinách ako centrum Provincie spišských Sasov. Medzi prvé práva dostala Levoča súdnu právomoc, právo ťažiť rudu, užívať lesy, vykonávať remeslá a obchodovať. Takmer celé mesto dodnes obklopujú stredoveké hradby, na ktorých sa zachovalo niekoľko bášt a tri brány – Košická, Menhardská a Poľská. Na námestí určite neprehliadnete renesančnú radnicu, zvonicu ani Chrám sv. Jakuba, v ktorom Majster Pavol z Levoče vyhotovil dokonalý gotický krídlový oltár s výškou 18,62 metra. 

Čo sa oplatí vidieť? Okrem spomenutých dominánt vás očarí aj Dom Majstra Pavla, stredoveká klietka hanby, ale zaujme vás aj bazilika na pútnickej Mariánskej hore. V blízkom okolí navštívte Spišský hrad a prírodný úkaz Sivá Brada, Spišský Jeruzalem v Spišskom Podhradí či Kaplnku Sans Souci v Iliašovciach.

Slobodným kráľovským banským mestom je od roku 1328, ale už od 10. storočia sa v meste a jeho okolí ťažilo zlato a striebro. Na dnešnom Štefánikovom námestí sídli budova mincovne, ktorá je najstaršou existujúcou mincovňou na svete. Prvé zlaté dukáty, takzvané florény, tu začali raziť v roku 1382. Dnes tam razia slovenské euromince. Obyvatelia aj hostia mali právo na banské podnikanie, slobodnú voľbu mestskej rady i richtára. Kremnica získala aj hrdelné právo, právo mešťanov na výčap vína a varenie piva, ale aj trhové a jarmočné právo. 

Čo sa oplatí vidieť? Múzeum mincí a medailí sídliace v budove zo 14. storočia, ale aj Mestský hrad, Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, no nádherný je aj morový stĺp či baroková fontána. V okolí Kremnice vás zaujmú prírodné atrakcie - štôlňa Andrej, Via ferrata Skalka či rozhľadňa na Krahulskom vrchu.

Viete, ktoré slovenské mestá sú kráľovské? Týmto sú výnimočné

Výber pre vás

Viete, ktoré slovenské mestá sú kráľovské? Týmto sú výnimočné

Súvisiace články

KVÍZ štyroch temperamentov: Ktorý máte vy a aké sú vaše vzťahy?

KVÍZ: Prepadli by ste zo zemepisu? Uhádnite krajinu na slepej mape!

Zabudnuté tajomstvá našich hviezd: Kto mal búrlivé či utrápené manželstvo?

Najlacnejšie letenky k moru. Do akých destinácií sa dostanete do 50 eur?

Chcete ísť na výlet? Nasledujte kroky Juraja Jánošíka

A je to vonku! Muži vyšli s pravdou, priznali by neveru?

Šokujúce výsledky prieskumu. Kedy deti dostávajú od rodičov mobil a načo?

Do tejto destinácie sa v lete chystá väčšina Európanov: Nie, Grécko to nie je!

Užite si bezpečnú dovolenku: Čo a ako si nezabudnúť poistiť?

Keď oči, ani mapa neklamú. Tieto slovenské unikáty vás poriadne zmätú

Výber pre vás