Astra pochádza z prérií Severnej Ameriky. Darí sa jej na slnečných miestach, v mierne vlhkej pôde, kde vytvára pekné vankúše. Zvyčajne rastie do výšky 20 až 40 cm, existujú aj polmetrové druhy. Používa sa ako obruba záhonov práve preto, že nerastie príliš do výšky. Nie je náročná na pestovanie, ale ak chcete, aby bohato kvitla, musíte ju občas pohnojiť a mierne polievať. So zálievkou opatrne – vo veľkom vlhku ju ohrozuje múčnatka.

KVITNE VÄČŠINOU OD AUGUSTA DO OKTÓBRA a vytvára nie príliš nápadné, zato veľmi početné kvietky žltej a bielej farby a všetkých odtieňov ružovej a fialovej.

Nízke druhy s drobnými bielymi kvietkami zjemnia jarné záhony, lúky, skalky, krásne sa vynímajú aj pod kríkmi a stromami. Bledavky kvitnúce neskôr sú vysoké a ich nápadné biele a bledozelené súkvetia sviežo žiaria v tieni pod stromami, kde sa im darí.

V ČASOCH NÚDZE SA VARENÉ CIBULE BLEDAVKYJEDLI, ZA SUROVA SÚ VŠAK JEDOVATÉ.

Cibuľky vysádzajte v októbri do kyprej, humóznej pôdy najmenej 10 cm hlboko. Vrstva pôdy chráni cibuľky pred teplotnými výkyvmi i vysychaním. Môžete ich skombinovať s tieňomilnými trvalkami, prospeje im mulčovanie lístím alebo skompostovanou kôrou.

Zatiaľ čo známejší čerkáč bodkovaný, vysoký až 1 meter, svojimi vzpriamenými strapcami žltých kvetov rozžiari trvalkové výsadby, plazivý čerkáč peniažtekový je menej nápadný. Plazí sa pri zemi a je vďačnou pôdopokryvnou rastlinou na vlhké miesta. Skrášli vlhké kúty, brehy záhradných jazierok či bažinaté miesta.

VŠETKÝM ČERKÁČOM VYHOVUJE KYPRÁ, ZDRAVÁ, VLHKÁ PÔDA BOHATÁ NA HUMUS A ŽIVINY, môže byť aj ťažšia. Darí sa im na slnku aj v polotieni. Keď však nemajú dostatok vlahy, nekvitnú ani nerastú do plnej krásy. Do šírky sa rozrastajú podzemkami. Môžete to využiť a nechať čerkáčmi porásť rozsiahlejšie plochy, najmä na vlhkejších miestach.

V zmiešaných výsadbách však budete musieť čerkáče z času na čas trocha usmerniť, aby neutláčali susedné rastliny.

Ľahko ich rozmnožíte rozdelením trsov či oddelením zakorenených výbežkov, najlepšie na jar, ale aj kedykoľvek počas vegetačnej sezóny. Sadenice sa rýchlo rozrastú, preto ich saďte na vzdialenosť 50 cm.

Nežná kvetina s kvetmi pastelových farieb dostala meno podľa čiernych semienok, ktoré sa považujú za cenné korenie i liečivo.

ČERNUŠKA DAMASCÉNSKA, prezývaná „nevesta v závoji“, je najobľúbenejší druh. Krásna je aj po odkvitnutí – krehké mechúriky, spočiatku zelené, potom belavé a ružovkasté, sa často používajú ako slamienky. Výhodou je, že černuška sa sama vysieva, takže o jej rozmnožovanie máte postarané. Keď však chcete jej plody zberať na dekoráciu, odstrihnite ich pred dozretím a dosušte, lepšie si zachovajú ružovkasté sfarbenie.

ČERNUŠKY ZASEJTE V PRIEBEHU MARCA A APRÍLA PRIAMO NA ZÁHON. Každá rastlina by mala mať priestor 10 až 20 cm, lebo sa bohato rozkonáruje a postupne vytvorí až 100 kvetov.

ČERNUŠKÁM PROSPIEVA SLNKO A TEPLO. Najlepšie sa im darí v priepustnej záhradnej zemine, dobre znášajú sucho, prekáža im premokrenie. Ľahko sa rozmnožujú samovýsevom. Keďže koreň je dlhý a kolovitý, nemajú rady presádzanie.

Pôvodne severoamerický druh kvetín bol hojne rozšírený v záhradkách podhorských oblastí. Dnes sa floxy opäť vracajú a v kvetinárstvach ich nájdete v širokej palete farieb a veľkostí.

FLOX JE POMERNE NENÁROČNÁ RASTLINA, ale dobre sa mu darí v kyslejších, vlhkejších pôdach s dostatkom živín a na miestach s vyššou vlhkosťou vzduchu, preto je predurčený na pestovanie v podhorských oblastiach. Darí sa mu na slnku aj v polotieni. V suchých a ílovitých pôdach býva väčšmi náchylný na hubovité choroby, najmä múčnatku.

Hoci sa rozmnožuje aj semenami, najjednoduchšia a najčastejšie používaná metóda je delenie trsov na jar alebo na jeseň.

Biele, ružové či ohnivočervené kvety na tenkých stonkách pôsobia vzdušne, akoby sa vznášali nad zemou. Pristane im susedstvo okrasných šalvií, kocúrnika, gypsomilky, kamzičníka, turice, pupalky, letných astier a domodra sfarbených okrasných tráv. Keď ich po odkvitnutí zrežete, väčšina odrôd kvitnutie zopakuje. Niektoré šľachtené kultivary zdobia záhradu najmä listami a poslúžia celý rok ako atraktívne pôdopokryvné rastliny do polotieňa. Heuchera rastie do výšky 20 až 80 cm, kvitne od mája do augusta, dlho vydrží vo váze. Niektoré druhy majú zaujímavo sfarbené listy – nachové až purpurovofialové či čokoládovohnedé.

HEUCHERY NAJLEPŠIE RASTÚ V POLOTIENI. Vydržia aj na slnku, ale na úpeku vädnú. Vyžadujú vlhkú, kyprú pôdu bohatú na humus, v ktorej najbohatšie kvitnú. Výbornú vzpruhu im dá prihnojovanie kompostom. Zhrubnuté podzemky sa rozrastajú tesne pod povrchom pôdy, niekedy vystupujú aj nadeň, preto počas holomrazov potrebujú ochranu, napríklad mulč, ideálne z lístia.

ROZMNOŽOVAŤ ICH MÔŽETE opatrným rozdelením trsov alebo odrezkami z dužinatých stoniek. Približne po šiestich rokoch je vhodné výsadbu zmladiť.

Ak heuchery vädnú, hoci majú všetko, čo potrebujú, možno to majú na svedomí larvy chrobákov nosánikov, ktoré im rady obhrýzajú korene.

RASTLINA OBĽÚBENÁ MEDZI HMYZOM AJ ĽUDOVÝMI LIEČITEĽMI. Na slnečných miestach hrdobarky poslúžia ako nenáročné pôdopokryvné rastliny a sú ideálne do prírodných záhrad.

HRDOBARKA OBYČAJNÁ je 15 až 25 cm vysoká drevnatejúca trvalka, ktorá má rada kamenisté stráne. Purpurové súkvetia sa otvárajú od júla do septembra. Vyhovuje jej vápenatá pôda a môžete ju pestovať aj ako skalničku a v štrkových záhonoch.

HRDOBARKA PÁCHNUCA prezývaná aj lesná šalvia je chránená a rastie v nížinách a podhorských oblastiach.

Hrdobarky sú trvalky odolné proti suchu, ktoré preferujú priepustné pôdy. Hrdobarka páchnuca má rada humóznu a skôr kyslú pôdu, znesie aj mierny tieň. Hrdobarka obyčajná dáva prednosť neutrálnej alebo vápenatej pôde a miluje slnko.

Pôvodné druhy ľahko vypestujete zo semien, rozmnožujú sa aj samovýsevom. Najlepšie klíčia čerstvé semená. Hrdobarky hravo rozmnožíte aj delením trsov a odrezkami. Rozrastajú sa aj odnožovaním.

DLHOVEKÁ RASTLINA JE ODOLNÁ PROTI SUCHU, preto je ideálna na slnečné miesta do skaliek, suchých múrikov a štrkových záhonov ako pôdopokryvná drevnatejúca trvalka. Kvitne od apríla do júna, rastie do výšky 10 až 30 cm.

Iberka je dlhoveká, kvitne desiatky rokov a po čase sa jediná rastlina môže rozrásť až do viac ako metrovej šírky. Na zemi vytvára pôvabné vankúše, z múrikov prevísa.

DOSTATOK SLNKA A PRIEPUSTNÁ, NAJLEPŠIE VÁPENATÁ ČI NEUTRÁLNA PÔDA JE ZÁKLAD, potom iberka vydrží na stanovisku mnoho rokov bez ďalších nárokov.

Pravidelným strihaním dosiahnete kompaktnejší vzhľad. Po každom odkvitnutí skráťte výhonky na tretinu. Staré polokríčky, ktoré sa rozchádzajú na strany a nevyzerajú už tak pekne, môžete zmladiť hlbším rezom – nechajte výhonky iba 10 cm nad zemou. Iberku ľahko rozmnožíte z odrezkov kedykoľvek od jari do jesene.

Iberka je dlhoveká, kvitne desiatky rokov a po čase sa jediná rastlina môže rozrásť až do metrovej šírky.

HOVORÍ SA MU AJ TOPOĽOVKA ČI SLEZOVÁ RUŽA. Bežne vyrastie do dvojmetrovej výšky, výnimočne môže byť až 3 m vysoký. Kvitne postupne od júla do októbra. Najlepšie vynikne v skupinke alebo v rade, ktorý môže lemovať slnečný múr alebo tvoriť pozadie letničkového záhonu. Vysokú byľ ohrozuje silný vietor a môže ju aj zlomiť. Ak pre ibiš nenájdete závetrie, poskytnite mu oporu alebo ho zasaďte pozdĺž plota.

IBIŠ POTREBUJE VEĽA SLNKA, aby dobre rástol a bohato kvitol. Miluje teplo a závetrie, vyhovuje mu priepustná, ale výživná pôda. V období rastu a kvitnutia mu prospeje prihnojenie organickým hnojivom, pretože mohutná byľ rýchlo rastie a spotrebuje mnoho živín.

IBIŠ JE DVOJROČNÁ RASTLINA, PRETO KVITNE AŽ NASLEDUJÚCI ROK PO SEJBE ČI ZASADENÍ. Predpestujte ho zo semien - zasejete ich na jar, najlepšie v apríli alebo máji priamo vonku; koncom leta alebo na jeseň rastlinky vysaďte na vybrané miesto. Hoci je ibiš štíhly, jeho listy v dolnej časti zaberajú dosť veľa miesta, preto rastliny saďte pol metra od seba.

Prvý rok sa objaví prízemná ružica listov, v druhom vybehne úchvatná vysoká byľ obsypaná kvetmi. Na dobrom stanovisku môže rastlina občas vytrvať aj v nasledujúcich rokoch a množiť sa samovýsevom.

Dva druhy tejto pôvabnej trvalky u nás rastú v teplejších oblastiach aj vo voľnej prírode. Je však pomerne vzácna a patrí medzi chránené rastliny. Pre súkvetia žiarivých bielych hviezdičiek ju ľudia už pred stáročiami začali pestovať a množiť v záhradkách. Jemná krása jagavky doplní záhony trvaliek a skalky, najlepšie sa vyníma vo väčších skupinách. Z prírody ju odnášať nesmiete, ale sadeničky a semená kúpite v záhradníctvach s bohatším sortimentom.

JAGAVKA ĽALIOVITÁ je suchomilná, darí sa jej na slnečných kamenistých stráňach, rastie i v skalných puklinách. Z trsov dlhých úzkych tuhých sivozelených listov vyrastajú od mája do júna 70 cm vysoké stvoly plné kvetov, ktoré pripomínajú hviezdičky. Hodí sa do skaliek a na slnečné štrkové záhony.

JAGAVKA KONÁRISTÁ dorastá do výšky 50 cm a kvitne od júna do augusta. V záhrade ocení slnečnú polohu alebo polotieň. Vyhovuje jej vápenatá, priepustná a humózna pôda, neutrálna alebo mierne kyslá, na jar vlhkejšia. Lepšie znáša sucho ako mokro, aj keď v období rastu a kvitnutia potrebuje trocha vlahy.

Skoro na jar alebo po odkvitnutí môžete trsy oboch druhov vykopať a rozdeliť. Rozmnožiť sa dajú aj semenami, ktoré klíčia pri teplote nad 15 °C. Pekne kvitnú na druhý až tretí rok po zasadení.

KOKORÍKY KVITNÚ ZVYČAJNE V MÁJI A JÚNI. Hodia sa do zmiešanej výsadby spolu s funkiami, jesennými veternicami, áronmi, papraďami, heucherami či konvalinkami, lebo sú ako stvorené pre kúzelné a pohostinné zákutia prírodných záhrad. Rastú do výšky 15 až 100 cm a druh určite vyberajte podľa toho, v akej nadmorskej výške ich chcete pestovať.

Kokoríky potrebujú vlhkú, kyprú pôdu bohatú na humus, preto ju obohacujte kompostom a mulčujte. Pre tieto rastliny je najprirodzenejší tieň a polotieň, no ak majú dostatok vlahy, bude sa im dariť aj na slnku. Pomocou podzemkov sa rozrastajú do šírky. Po odkvitnutí ich môžete rozmnožiť delením trsov. Kokoríky sú jedovaté.

DROBNEJŠIE DRUHY, VYSOKÉ OKOLO 10 CM, sú ideálne na splanenie pod stromy a na vlhké lúky prírodných záhrad, suchomilné do skalky. Niektoré druhy môžu narásť až do výšky 1 metra.

KORUNKOVKA KRÁĽOVSKÁ ocení kvalitnú priepustnú pôdu hnojenú vyzretým kompostom, v období rastu a kvitnutia potrebuje vlahu. Darí sa jej na slnku alebo v miernom polotieni. Cibuľky môžete nechať roky na jednom mieste, ale ak chcete korunkovku rozmnožovať dcérskymi cibuľkami, vyberte ich po zavädnutí byle. Materské i dcérske cibuľky až do výsadby uchovávajte v mierne vlhkých pilinách, pretože nemajú ochranné šupky a ľahko vyschnú. Vykopanie cibuliek raz za päť rokov korunkovkám len prospeje. Cibuľky môžete zasadiť už v auguste, najneskôr v septembri, podľa veľkosti do hĺbky 20 až 30 cm.

Cibuľky menších druhov saďte v septembri asi 10 cm pod povrch pôdy. Aj im vyhovuje vyzretý kompost, kostná múčka a v čase kvitnutia rastlinné výluhy obsahujúce draslík (napríklad kostihojový alebo z banánových šupiek). Rozmnožujú sa delením dcérskych cibuliek, prípadne semenami.

LETNIČKA, KTORÁ VYŽADUJE MINIMUM STAROSTLIVOSTI. Rastie rýchlo a jej silné, bohato rozvetvené stvoly vyšších kultivarov dosahujú výšku aj nad 2 metre. Kvitne od polovice leta až do prvých mrazov. Kvety s priemerom až 9 cm majú pastelové farby od ružovej po bielu a jasnožltý stred. Jemné zelené lístky ich dopĺňajú ako zelený závoj. Hodia sa do záhonov i na kvetinovú lúku.

Nižšie kultivary vyplnia medzery v trvalkových záhonoch alebo doladia pestrú zmes letničiek. VYSOKÉ KULTIVARY SÚ IDEÁLNE DO ZÁHRADY VIDIECKEHO A PRÍRODNÉHO ŠTÝLU, DLHO VYDRŽIA KRÁSNE AJ VO VÁZE.

Semená zasejte v máji, keď už nehrozia mrazíky, a klíčiace rastlinky pravidelne zavlažujte. Neskôr budú nenáročné na polievanie. Krasuľky najbohatšie kvitnú na slnečnom mieste a vyhovuje im priepustná pôda. Ľahko sa rozmnožia samovýsevom. Semienka si môžete aj nazbierať, usušiť a zasiať na budúci rok.

Z prízemnej ružice hustých listov vyrastajú byle vysoké 30 až 70 cm, na ktorých v máji a júni rozkvitajú žiarivo farebné súkvetia a pod nimi sa ťahajú lepkavé pásiky.

KUKUČKY SÚ IDEÁLNE DO PRÍRODNÝCH A VIDIECKYCH ZÁHRAD. Hodia sa do popredia trvalkových záhonov, vytvoria veselé obruby cestičiek. Pôvabné sú kombinácie s veronikami, astrami a hrdobarkami.

Kukučkám prospieva slnko a znesú aj polotieň, ale na mieste, kde pália horúce poludňajšie lúče, nerozvinú naplno svoju krásu. Potrebujú dostatok vlahy, pôda musí byť priepustná.

Po odkvitnutí možno kukučku množiť delením trsov. Ľahko sa rozmnožuje semenami aj odrezkami. Sadeničky rozmiestnite 30 až 40 cm od seba.

<strong><a href="https://zena.pluska.sk/moderna-gazdinka/zabudnute-ale-krasne-rastliny-najdete-im-miesto-svojej-zahrade-2-cast" target="_blank" rel="noopener">POKRAČOVANIE nájdete v TOMTO článku</a><br></strong>

Zabudnuté, ale krásne RASTLINY: Nájdete im miesto vo svojej záhrade? (1. časť)

Výber pre vás

Zabudnuté, ale krásne RASTLINY: Nájdete im miesto vo svojej záhrade? (1. časť)

Súvisiace články

Jar prichádza, treba ju privítať UPRATANOU ZÁHRADOU!

APRÍL v záhradke: Na čo všetko nesmiete zabudnúť?

KVÍZ: Uhádnite, aké kvety rastú v záhradách? Otestujte sa!

Stravujte sa nazeleno: Ktoré ČERSTVÉ veci jesť práve teraz?

Výber pre vás