Ako pár obaja súťažia v rovnakej disciplíne a spoločne sa prebojovali aj na olympiádu v Paríži. Nerozlučne spolu trávia celé dni, ale vôbec im to neprekáža. Ako osobnosti si tak sadli, že im vyhovuje tráviť všetok čas spolu. V ich spoločnosti vám postačí stráviť aspoň krátku chvíľu na to, aby ste pochopili, že nejde iba o prázdnu frázu. Z pohľadu na nich je často jasné, že láska a šport medzi nimi vytvorili nerozdeliteľné puto. Či to boli zásnuby v cieli v Budapešti alebo Majstrovstvá Slovenska, keď držiac sa za ruky spoločne oddychovali po náročných pretekoch.

Hanka na konci júna prekonala svoj osobný rekord v&nbsp;chôdzi na 20 000 metrov a získala titul Majsterky Slovenska. Pred olympiádou je to istotne skvelá motivácia. Zužitkujete túto pozitívnu energiu aj na začiatku podujatia?

Hanka: V chôdzi máme rozdelené disciplíny podľa toho, kde pretekáme. Je to buď na dráhe na štadióne, alebo vonku na trati. Toto bol môj osobný rekord na dráhe, ktorý sa veľmi nelíši od môjho celkového osobného. Zároveň to bol aj slovenský rekord na 20 000 metrov. Určite je to veľmi dobrý ukazovateľ pred olympiádou. A bola to pre mňa aj motivácia, že by to v Paríži mohlo byť ešte lepšie. Dominik: Musím zaklopať, že príprava ide aj mne zatiaľ dobre. Verím, že by sa mohlo aj mne zadariť, možno aj útok na moje osobné rekordy. Všetko bude závisieť aj od poveternostných podmienok, pretože v Paríži môže byť počas prvého augustového týždňa veľmi teplo.

Najväčším olympijským snom športovcov je istotne zlatá medaila. S akým výsledkom by ste boli vy osobne spokojní a pokladali by ste ho za skvelý úspech?

Dominik: Musíme sa na to pozerať triezvym pohľadom. Ja som v rebríčku priebežne na 38. priečke, Hanka je na 44. mieste. Vieme, že na pretekoch sa to môže výrazne zlepšiť. Keďže nie sme favoriti, nemáme čo stratiť a môžeme si dovoliť trošku zariskovať. Pre nás oboch by bol veľký úspech, keby sme skončili v prvej polovici štartového poľa alebo v dvadsiatke. Hanka: V podstate ak sa nám podarí vylepšiť naše pozície, je to pre nás skvelý ukazovateľ.

Po prvýkrát sa bude na olympiáde súťažiť v disciplíne maratónska chodecká štafeta. Kvalifikovali ste sa aj do týchto pretekov. Ako to bude prebiehať?

Hanka: Áno, je to úplne nová výzva, ale máme za sebou už dve preteky v tejto disciplíne, kde sne mali možnosť nabrať skúsenosti. Aktuálne sme na devätnástom mieste, takže sa budeme snažiť zlepšiť. Dominik: V tejto disciplíne je veľká konkurencia. Proti nám nastúpia napríklad Španieli, za ktorých bude pretekať majsterka sveta. Keby sme skončili v top desiatke, teda v prvej polovici štartového poľa, bol by to obrovský úspech. V jednom tíme sú vždy dvaja chodci – muž a žena. Najprv pôjdem ja 12 kilometrov, potom ma vystrieda Hanka, ktorá pôjde 10 kilometrov. Tretí úsek prevezmem opäť ja a prejdem 10 kilometrov a v poslednej desiatke bude finišovať Hanka. Budeme sa tak striedať a spoločne odchodíme celý maratón.

Sledujete letnú olympiádu?

Na čo sa do Paríža tešíte okrem zmerania si síl vo vašich disciplínach?

Dominik: Do 7. augusta sa budeme musieť sústrediť len na preteky. Dokonca kvôli tomu možno budeme musieť oželieť otvárací ceremoniál a akcie, ktoré budú v olympijskej dedinke. No potom si to užijeme naplno. Pôjdeme si pozrieť iné športy a podporiť ostatných kolegov zo Slovenska. Vychutnáme si všetko, čo bude olympiáda ponúkať.

Keď chodíte na preteky do rôznych miest a krajín, máte vôbec potom čas vychutnať si aj atmosféru tohto miesta? Podarí sa vám napríklad pozrieť si niečo zaujímavé teraz v Paríži?

Hanka: Keď sme na podujatiach, po pretekoch nám zostáva ešte pár dní aj na takéto potulky. Ten prvý sme ešte v zotavovacom móde, ale potom si radi vychutnáme aj to, čo všetko ponúka dané mesto. Samozrejme sa to prispôsobuje aj tomu, aký máme ďalší program počas nasledujúcich dní, či to bol už vrchol sezóny, už sme na jej konci alebo sa ešte pripravujeme na niečo ďalšie. No v tomto prípade si s Dominikom istotne Paríž pozrieme.

Máte nejaké obľúbené miesto alebo krajinu, kde chodíte najradšej pretekať kvôli dobrej atmosfére?

Hanka: Veľmi sa nám páčilo na Majstrovstvách sveta v Amerike. Radi sa vraciame do Juhoafrickej republiky, kde chodíme trénovať každý rok počas zimy. Dominik: Špeciálne boli pre nás aj minuloročné Majstrovstvá sveta v Budapešti. Ich výhodou bolo, že to mala naša rodina, fanúšikovia a kamaráti blízko, tak nás prišli podporiť. Čo sa týka sústredení, veľmi radi chodíme do talianskych Álp, kde máme výborné podmienky a taktiež do Vysokých Tatier na Štrbské Pleso.

Preteky v Budapešti boli pre vás výnimočné aj z jedného osobného dôvodu. Po dôjdení do cieľa čakalo na Hanku prekvapenie, keď ste pred ňu Dominik pokľakli a požiadali ju o ruku. Ako na to reagovali vaši blízki a ostatní pretekári?

Hanka: Všetci sa s nami tešili. Dominik si to výborne naplánoval a na pretekom sme mali celú rodinu, aj mamy. Naši blízki boli rozmiestnení po okruhu na rôznych miestach a zásnuby sa udiali až v cieli, takže nie všetci ich videli naživo. No keď počuli komentátorku, tak mali radosť. Napríklad Dominikova sestra tradične natáčala môj finiš. Keď ma zrazu požiadal o ruku, bola z toho prekvapená, pretože sa mu to podarilo pred všetkými utajiť. Dominik: Istotne tam boli emócie aj nejaké slzy.

Chystáte niečo špeciálne aj na olympiádu alebo po nej? Prekvapíte nás svadbou?

Hanka: Pôvodne sme chceli mať svadbu do roka a do dňa, tak ako sa to hovorí. No nakoniec tento rok a táto sezóna boli veľmi náročné. Všetko kompletne sme orientovali na olympiádu. Ja navyše študujem na fakulte telesnej výchovy, športu a zdravia v Banskej Bystrici, kde som v bakalárskom ročníku. Bolo toho teda veľa a nakoniec sme to s tohtoročnými svadobnými plánmi vzdali. Takisto sa nám páčila myšlienka štartovať v štafete pod rovnakým priezviskom. Dominik: Najprv sme to veľmi chceli stihnúť aj kvôli olympiáde. No viete si predstaviť, že svadba skrýva veľa povinností a jednoducho na to nebol čas. Alebo to necháme na prekvapenie na olympiáde. (smiech)

Aké bolo vaše prvé stretnutie? Spoznali ste sa vďaka atletike?

Hanka: Áno, spoznali sme sa vďaka športu. Zrejme sa poznáme veľmi dlho, len sme si to neuvedomovali. Chodili sme na rovnaké súťaže, ale chodcov je pomerne dosť. Potom sme si v našej chodeckej rodine vytvorili partiu, s ktorou sme sa stretávali aj mimo sezóny a tréningov. A v nej bol aj Dominik, takže vtedy sme si prvýkrát padli do oka. Dominik: Presne prvýkrát sme si padli do oka, keď sme cestovali na Európsky pohár do Litvy. Boli sme tam celá reprezentačná výprava a zhodou okolností sme v lietadle dostali miesta vedľa seba. Celú cestu sme sa rozprávali. Hanka: Hovorili sme spolu nielen celý let, ale aj počas celého pobytu v Litve. Dominik mi neskôr povedal, že si vtedy tajne prial, aby sme v lietadle sedeli vedľa seba.

Ako prebiehajú vaše prípravy? Trénujete po celý čas spolu?

Hanka: Sme spolu celý čas, máme rovnakého trénera i tréningovú skupinu. Trávime teda spolu sústredenia i súťaže. Trošku sa líšia iba naše individuálne tréningy. Ale aj počas nich sme spolu. Dominik: Celý týždenný harmonogram máme rovnaký a väčšinou máme v rovnaké dni aj voľno. Ja občas odchodím viac kilometrov v rýchlejšom tempe. Počas prípravy prejdem do týždňa približne 160 kilometrov.

Keď trávite spolu toľko času, nehrozí medzi vami ponorková choroba?

Dominik: Myslím, že vás to prekvapí, ale nám sa to v podstate nestáva. Nemali sme také chvíle, že by sme si liezli na nervy. Naopak, nám vyhovuje, že môžeme spolu tráviť sústredenia a keď sme dlho vo svete, nechýba nám tak veľmi domov, lebo máme jeden druhého. Hanka: Sme na seba tak navyknutí a naše osobnosti sú tak zladené, že nám úplne vyhovuje tráviť čas takto spoločne.

Má podľa vás aj nejaké nevýhody, že obaja spolu súťažíte v rovnakej disciplíne?

Dominik: Možno iba v momente, keď to jednému z nás nejde, je zranený alebo unavený z tréningov, tak to môže negatívne vplývať aj na toho druhého, že ho ťahá dole. No zároveň je tu aj pozitívna strana, lebo keď sa jednému z nás výborne darí, pre druhého je to výborná motivácia.

Dominik a Hanka zásobujú svoj spoločný Instagram takýmito vtipnými videami.

Ako trávite voľný čas. Zastihli sme vás práve po túre, chodievate radi do hôr?

Hanka: Áno, veľa času trávime v horskom prostredí na sústredeniach, ktoré vyhľadávame kvôli nadmorskej výške. No keď máme po sezóne alebo voľnejší program, vymýšľame aktivity, ktoré radi robíme, ale počas sezóny na ne nie je priestor. Halvne sa snažíme byť s kamarátmi a rodinou, ktorých počas roka vidíme najmä cez obrazovku telefónu. Ako milovníci mora a tepla si odskočíme aj na dovolenku.

Viac FOTO tohto sympatického páru nájdete v GALÉRII