Šimon

K spievaniu ho to ťahalo odmalička, ale rovnako tak ho priťahovalo maľovanie. Už ako chlapec vytvoril zopár vydarených kópií obrazov svojich obľúbených maliarov, a ktovie, ako by to dopadlo, keby ho vzali na výtvarnú školu, kam sa hlásil. Našťastie pre českú populárnu hudbu sa tak nestalo. Učil sa spievať u Berlíka, spev študoval na konzervatóriu a potom súkromne u Karenina, ale aj tak asi najväčším impulzom pre jeho závratnú hudobnú kariéru bolo amatérske spievanie, ktoré doslova vyhľadával, či už išlo o jam sessions s kapelou legendárneho Karla Krautgartnera, alebo o poloprofesionálne angažmán v dobových pražských kaviarňach Vltava a Alfa.

V roku 1958 sa Karel Gott zúčastnil v pražskom Slovanskom dome na súťaži Hľadáme nové talenty, čo mu v ďalšom roku prinieslo pravidelné účinkovanie s Orchestrom Karla Krautgartnera. Prvý Gottov významnejší úspech bola účasť v súťaži Hľadáme pesničku pre všedný deň, ktorú usporiadala Československá televízia. Dueto Až nám bude dvakrát tolik mu spolu s účinkovaním v kaviarni Vltava prinieslo v roku 1962 angažmán v Divadle Semafor. 

Na tejto priekopníckej pražskej scéne „siedmich malých foriem“ vystupoval okrem iného v hre Zuzana není pro nikoho doma, v dvojrecitáli s Evou Pilarovou i v samostatnom programe, v ktorom ho sprevádzal Orchester Ferdinanda Havlíka. Hudobný teoretik a hlasový pedagóg PhDr. Leo Jehne napísal v 2. polovici 80. rokov do Encyklopédie jazzu a modernej populárnej hudby (Editio Supraphon 1990) aj tie slová: „Gott je naozaj spevák s výnimočnými vrodenými hlasovými dispozíciami zdokonalenými výborným hlasovým vedením. Jeho lyrický tenor má v plnom hlase rozsah od B do H – naň nadväzuje zvučný, dokonale posadený falzet. Bezchybná je aj spevákova dikcia, interpret ovláda všetky druhy vibrát, je schopný najrôznejšieho nasadenia i bohatého zdobenia a vytvára logické hudobné frázy.“

Na sklonku roka 2008 bilancoval Karel Gott sériou beznádejne vypredaných koncertov vo veľkých športových halách celej republiky (plus v Bratislave) svoju dovtedajšiu spevácku kariéru. A ponúkol vskutku explozívnu nálož: v prvej časti koncertu 20 piesní, v druhej dokonca 25! To je už aj pre oveľa mladšieho speváka výkon na hranici fyzických možností (hlasiviek i tela), ale to teraz nie je dôležité. Podstatné je, že Karel Gott mal hneď od začiatku svojej hviezdnej kariéry čo spievať. Skrátka, bez piesní sa spevák nemôže presadiť. 

Úplne prvá, ktorú kedy Karel spieval pred publikom, bola skladba zo spevníka Američana Dela Shannona Runaway. Spieval ju s českým textom pod názvom Žalu dřív jsem se smál. Nasledovala vôbec prvá nahrávka v rozhlasovom štúdiu – skvelá melódia Henryho Manciniho z filmu Raňajky u Tiffanyho: v češtine Měsíční řeka. A potom si speváka prišli do Vltavy vypočuť Jiří Šlitr s Jiřím Suchým. A keď počuli, ako spieva dnes legendárnu milostnú pieseň skupiny Platters Only You, so všetkými tými erotickými vzlykmi a dráždivými „kudrlinkami“, ponúkli Gottovi angažmán v Semafore. To bola v tandeme Suchý – Šlitr stopercentná istota hitu!

Stalo sa to aj v Gottovom prípade. Napísali mu priamo na telo skladbu Oči sněhem zaváté. Nakoniec sa stala najpopulárnejšou piesňou roku 1963 a Gottovi priniesla jeho historicky prvého Zlatého slávika. Ešte ako člen Semaforu, teda krátko pred založením vlastného Divadla Apollo, stihol Karel Gott natáčanie filmu Kdyby tisíc klarinetů.

Apollo a štart do sveta

Divadlo Apollo nazvali jeho zakladatelia, teda bratia Jiří + Ladislav Štaidlovci a Karel Gott, podľa amerického vesmírneho projektu letov človeka na Mesiac. Gott si vždy pochvaľoval, aké mali vtedy šťastie na skvelý priestor, ktorý získali v pražskej Mestskej knihovni. Šťastie mali aj na umeleckého riaditeľa: tým bol textár, scenárista a libretista Jiří Štaidl, a krátko aj skladateľ, choreograf a režisér Karel Mareš. Apollo sa stalo aj svedkom prvých skladateľských pokusov Karla Gotta (a vôbec nie márnych). Skladateľsky sa podieľal s Ladislavom Štaidlom na takých hitoch, ako sú Trezor a Bum, bum, bum. Že texty vyšli z dielne majstra sloganov a milovníka slobodného letu vtákov Jiřího Štaidla, je azda zbytočné dodávať. Ako mimoriadne úspešný skladateľ sa však v Apolle presadil aj pianista Jaromír Klempíř. Škoda, že ho zo života aj z tvorby vyradila autonehoda. 

V spolupráci s textárom Jiřím Štaidlom zložil Klempíř pre Gotta také klenoty, akými sú skladby C’est la vie, Proč ptáci zpívají, Hej, páni konšelé alebo Pošli to dál. V roku 1965 si vyspieval Karel Gott s piesňou Tam, kam chodí vítr spát Zlatý kľúč Intervízie a o rok neskôr Strieborný kľúč. Súťaž sa konala v Bratislave v rámci festivalu Bratislavská lýra. Tam v roku 1966 vyhrala autorskú súťaž skladba Mám rozprávkový dom v interpretácii Karla Gotta – a aby toho nebolo málo, na tom istom ročníku spieval skladbu Jaromíra Klempířa a Jiřího Štaidla Pošli to dál. Tá získala Cenu odbornej kritiky. Ale pre Karla Gotta znamenala oveľa viac: katapultovala ho do Európy!

Jiří Štaidl (a tí druhí)

Na piano sa Jiří Štaidl učil hrať v súkromnej hudobnej škole Františka Kubelíka, ale túžil sa stať filmovým scenáristom. Dvakrát ho neprijali na FAMU, pracoval vtedy ako pomocný robotník s maturitou a hneď začiatkom 60. rokov založil kapelu, ktorá hrala hity odpočúvané z Rádia Luxembourg. Už vtedy k nim písal české texty a niektoré dokonca sám spieval. Keď sa zoznámil s režisérom, skladateľom a choreografom Karlom Marešom, začali spolu písať pesničky. Medzi prvými boli Padá hvězda, ktorú v Rokoku spieval Waldemar Matuška, ale najmä Matuškovo dueto s Evou Pilarovou Tam za vodou v rákosí. Už vtedy sa Jiří Štaidl, ktorý mal len 21 rokov, prejavil ako majster výrazných piesňových sloganov a dobre spievateľných textov. Rozhodujúce však boli jeho texty pre Karla Gotta. Ich spolupráca sa začala beatlesovským kúskom From Me to You, ktorý Jiří Štaidl nazval Adresát neznámý. A potom sa rozbehla plnou parou v Divadle Apollo. 

Z jeho nedlhej, iba trojročnej existencie pochádzajú Gottove kľúčové songy so Štaidlovými textami - Cesta rájem, C’est la vie, Pošli to dál, Dívka toulavá, Trezor a Bum, bum, bum, neskôr sa k nim pridali aj skladby Lady Carneval, Hej, hej, baby, Má první láska se dnes vdává, Mistrál, Zpátky si dám tenhle film a Zavřu teď krám s básněmi. A, samozrejme, Štaidlova „vtáčia séria“, krstená slobodným letom a voľnosťou vtákov; okrem iných Ptačí nářečí, Proč ptáci zpívají, Žaluju ptákům, Konec ptačích árií, Kdepak, ty ptáčku, hnízdo máš... Jiří Štaidl tragicky zahynul iba v 30 rokoch, keď 9. októbra 1973 havaroval na aute neďaleko Říčan. 

Na mieste, odkiaľ jeho duša vyletela k nebesiam za milovanými vtákmi, dnes stojí len skromný pomníček. Tesne pred smrťou stačil Jiří Štaidl ešte napísať texty piesní na hudbu Karla Svobodu do filmovej komédie režiséra Zdeňka Podskalského Noc na Karlštejně (1973) a bezmála celý scenár pre chystaný filmový muzikál režiséra Ladislava Rychmana Hvězda padá vzhůru. Film s hudbou Ladislava a textami Jiřího Štaidlovcov sa dostal do kín v roku 1974 a hlavnú rolu v ňom stvárnil Karel Gott.

Ako je dôležité mať Svobodu

Zosnulý skladateľ Karel Svoboda napísal pre Karla Gotta vyše 80 piesní. Bez väčšiny z nich si repertoár najpopulárnejšieho českého speváka všetkých čias nevieme ani predstaviť. A všetko sa to začalo hitom Lady Carneval. Vznikol v roku 1968 ako „objednávka“ pre svetový festival v Riu de Janeiro. Dovtedy predstavovali Svoboda a Gott jeden pre druhého konkurenciu. Svoboda patril k skupine Mefisto, kým Gott do partie súrodencov Štaidlovcov. Keď sa aktéri dozvedeli, že by mali reprezentovať Československo na hudobnom festivale v Brazílii, prepadla ich neuveriteľná eufória. 

Cesta do Brazílie bola v tej dobe čosi nepredstaviteľné! Z tej obrovskej radosti skladateľ Karel Svoboda s textárom Jiřím Štaidlom nakúpili veľa pitia, sadli k pianu, ale dlho sa nič poriadne nerodilo. A potom – za nejakých dvadsať minút, možno polhodinku – bola pieseň hotová. Skladba Lady Carneval sa stala míľnikom v tvorbe i živote každého z onej trojice. Mala úspech v krásnom prírodnom amfiteátri pod aténskou Akropolou, ale ešte oveľa väčší neskôr v Nemecku. Pieseň Einmal um die ganze Welt patrila odvtedy na Gottových koncertoch k najvďačnejším prídavkom. Karel Gott nahrával a vystupoval v Nemecku vyše 40 rokov a nebolo koncertu, na ktorom by nespieval tri kultové piesne – Lady Carneval, Hej, hej, baby a najmä Včielku Maju.

Karel Gott mal od svojich amatérskych začiatkov mimoriadne šťastie na ľudí, ktorí mu ochotne podávali pomocnú ruku. Pri jeho prvých profesionálnych krôčikoch v nahrávacích štúdiách stáli dnes legendárni kapelníci ako Karel Krautgartner, Ferdinand Havlík, Vlastimil Hála, Karel Vlach, Josef Vobruba a Václav Hybš, o niečo neskôr tiež Václav Zahradník na čele Orchestra Československej televízie; nehovoriac o Orchestri Ladislava Štaidla. Dokonalé profesionálne zázemie našiel Gott hneď vo svojom prvom divadelnom angažmáne, v Divadle Semafor. 

Na scéne, ktorá mala mimoriadny talent na vyhľadávanie mladých nádejí, z ktorých dokázala zakrátko urobiť veľké spevácke hviezdy ako Eva Pilarová, Waldemar Matuška, Pavlína Filipovská, Hana Hegerová, Pavel Sedláček, Naďa Urbánková, Milan Drobný, Karel Štědrý... Mierou vrchovatou sa to podarilo pod taktovkou tandemu Jiří Šlitr + Jiří Suchý aj v prípade Karla Gotta, ktorému však začalo byť suterénne divadielko v pasáži U Stýblů zrazu príliš tesné. Sen o založení vlastného divadla si splnil v podobe Apolla… Pred dlhodobým hosťovaním v nevadskom „hráčskom brlohu“ rozprestrela nad Karlom Gottom a jeho muzikantmi svoje ochranné krídla švajčiarska agentúra Schmidt Produc- tion. Táto úspešná éra však netrvala dlho. 

Skončila sa nástupom takzvanej normalizácie a Karla Gotta s Orchestrom Ladislava Štaidla začala zastupovať agentúra Pragokoncert. Zakrátko Gott zažil niečo, čomu sa hovorí cvičná emigrácia. Bolo to v roku 1971 a trvala iba pol roka. „Najviac ľúto mi bolo mamy, práve ona bola hlavný dôvod, prečo som sa vtedy vrátil,“ priznal spevák. V roku 1993 založil Karel Gott spolu s Františkom Janečkom agentúru GOJA (Gott – Janeček), ktorá sa od tých čias starala o jeho aktivity doma i na Slovensku.

Podpora od najbližších

Otec Karel (zomrel v roku 1982) nemal pre synove umelecké sklony veľké pochopenie a trval na tom, že sa musí najprv vyučiť nejaké „poctivé remeslo“, zato maminka Marie svojho syna v maľovaní aj v speve všemožne podporovala. Často sa tvrdí, že Karel Gott obetoval svojej speváckej kariére súkromný život a rodinné zázemie. Ale nie, veď tento spôsob života si vybral dobrovoľne. To, že väčšinu z neho prežil na cestách a v hotelových izbách, mu zas na absolútnom vrchole kariéry onú pomyselnú absenciu rodinného života do značnej miery vynahradilo. 

Navyše i tvrdenie o strate rodinného života už dávno padlo: s manželkou Ivanou a dvoma najmladšími dcérami (z celkových štyroch) prežíval mimoriadne šťastné obdobie a bolo zjavné, ako ho „domáci“ život blahodarne nabíjal a motivoval. Okrem maminky Marie, bývalých „historických“ partneriek a manželky Ivany mu vždy verili aj jeho blízki spolupracovníci. Či už to bol kapelník Karel Krautgartner, textár Jiří Štaidl a skladateľ Karel Svoboda, skladateľ a aranžér Rudolf Rokl, skladateľ a kapelník Ladislav Štaidl, saxofonista Felix Slováček, textár Zdeněk Borovec, medzi ktorého nezabudnuteľné texty patria Jdi za štěstím, Paganini, Už z hor zní zvon a Když jsem já byl tenkrát kluk... 

Sedem kľúčov k úspechu Karla Gotta. Pre toto bol roky najlepším z najlepších

Výber pre vás

Sedem kľúčov k úspechu Karla Gotta. Pre toto bol roky najlepším z najlepších

Súvisiace články

Adela Vinczeová opäť poriadne prekvapila. Rapuje po nemecky!

Kráľovská rodina: Aké novinky čakajú monarchiu za kráľa Charlesa III.?

ANKETA: Ktorý slovenský herec je podľa vás najpríťažlivejší? Hlasujte!

Našla toho pravého? Lucie Vondráčková si nabalila poriadneho fešáka

Slovensko im bolo malé! Tieto naše herečky sa presadili v zahraničí

Dara Rolins zverejnila intímne fotografie. Toto nosí pod šatami!

KVÍZ: Spomínate si ešte na politikov, čo vám kedysi pili krv?

Martina Schindlerová ukázala dcéru. Jedna krajšia, ako druhá, z mamy má však len oči

Dvojičky Petra Cmorika už poriadne vyrástli. A pozrite na ich krásnu mamu!

Výber pre vás