Šimon

Ako ste boli počas koronakrízy na tom s prácou? Všetky divadelné predstavenia boli zrušené, s Klimaktériom sme mali naplánovaných pár zájazdov, tie sa presunuli na september a október. Dabing síce fungoval, ale vo veľmi obmedzenom režime. Ale každý týždeň som nahrávala reklamu pre istý obchodný reťazec.

Diváci vás mohli sledovať aj v televízii na Trojke v relácii Encyklopédia prevencie… Nakrútili sme dvadsať dielov, verím, že starším ľuďom sme pomohli prežiť ťažké obdobie pandémie. Dostávali rady od epidemiologičky, psychológa, cvičili s Matejom Tóthom a jeho otcom… Teším sa, že som mohla byť súčasťou tohto pekného a zmysluplného projektu.

Neobmedzovalo vás pri práci rúško? Obdivujem všetkých, ktorí museli mať pri práci stále na tvári rúško. Po celodennom nakrúcaní sa mi s ním už ťažšie rozprávalo. Ale môj manžel ho nosí roky, pri každej operácii. Asi by sme si aj my všetci mali zvyknúť používať rúško, keď sme chorí, a to aj po skončení pandémie, aby sme neohrozovali ostatných.

Pre vás by však bolo asi najväčším trestom, keby ste nemohli vidieť svojich dvoch vnúčikov… To určite. Našťastie to sa nestalo a trávili sme spolu naozaj veľa času. Skôr mi bolo ľúto, že som nemohla navštevovať svoju mamu. Len občas sme išli spolu na prechádzku, aj to sme boli dva metre od seba a vždy sme mali rúško. Ale často sme si telefonovali. A veľmi mi chýbal aj môj syn Jakub. Ten bol v Prahe, takže sme sa nevideli niekoľko mesiacov.

VIDEO: Báječná minútka s Katkou Brychtovou &gt;&gt;&gt;

Podarilo sa vám vyraziť na rodinnú chalupu v Polianke pri Myjave? Počas pandémie sme tam neboli ani raz. Veľmi sme chceli ísť cez Veľkú noc, lebo to je naša rodinná tradícia, ale pre prísne opatrenia sme zostali doma. Snažili sme sa správať zodpovedne, nikoho neohrozovať.

Čo pre vás znamená chalupársky svet v porovnaní s tým mestským? Som mestský človek. V Bratislave som sa narodila a toto mesto milujem. No od svojich šiestich rokov som každé leto trávila na našej chalupe, cez rok sme tam často chodili na víkendy. Na chalupe som nesmierne šťastná. Je to miesto, kde sa spomalí čas, kde oddychujem a je mi dobre. Milujem to tam. Je tam nádherná príroda, obrovský sad. Poznám tam každý strom, krík i kvet...

Boli ste tam niekedy aj sama? Nikdy. Ale možno to raz príde. Chalupa sa mi spája s našou rodinou, s rodičmi, so starými rodičmi, so súrodencami, potom s našimi deťmi a teraz už aj s vnúčatami. Dnes nie je problém prenajať si na leto luxusný dom s bazénom, ale to k šťastiu naozaj nepotrebujem. Stačí mi, že môžem byť so svojimi blízkymi v našom domčeku na myjavských kopaniciach.

Beriete chalupu ako svoj druhý domov? Ako domov i útočisko. Viem si predstaviť byť tam aj dlhší čas ako len dva týždne v lete. A uvažovala som aj o tom, či by som tam dokázala dlhodobo žiť na dôchodku.

VIDEO: Pozdrav pre čitateľky Báječnej ženy od Katky Brychtovej &gt;&gt;&gt;

Natrvalo? Herečka z hlavného mesta? To neviem. Leto je na chalupe fajn, ale ja mám rada aj divadlo, výstavy, kaviarne, stretnutia s priateľmi… Hoci, svet sa mení. Žasli by ste, akú vynikajúcu kávu robia na Myjave. Je tam dom kultúry, kde bývajú predstavenia, kino vrátane amfiteátra… Uvidíme.

Dodržiavate na chalupe nejaké rituály? Samozrejme. Ranná káva na priedomí, pravidelné kosenie trávy, lebo chalupa, to je aj robota. Vždy si tam beriem plavky, lebo v nich kosím trávu. So sestrou máme dve kosačky, nabíjame batérie a striedame sa, aby sme stihli všetko pokosiť.

A čo hubárčenie? Tak na to nie som. Ako decko som našim hovorievala, keď boli na obed hríby: „Ja to radšej nebudem jesť, ak sa otrávite, musím vás zachrániť.“ Namiesto na huby sme do lesa chodievali na maliny, najmä ako deti. Hrávali sme futbal, stolný tenis, bedminton. A dnes sa mi chalupa spája aj s detským nafukovacím bazénikom, s čítaním na ležadle, s rozhovormi s mojou mamou, lebo konečne je už na to čas.

O čom sa s mamou rozprávate najčastejšie? O všeličom. Moja mama rada spomína na minulosť. Veľa si pamätá a je fajn, že svojim vnúčatám môže priblížiť udalosti, ktoré poznajú len z kníh a filmov. Napríklad rok 1968. Sleduje všetko, čo sa deje okolo nás. Riešime aj súčasnú politiku, umenie, kultúru, knižky…

Varíte na chalupe aj nejaké „mňamky“ a grilujete? Veľmi negrilujeme, skôr si založíme ohník. Pre mňa je najlepšia lahôdka, keď si nad ním opekáme slaninku alebo špekáčiky.

Intimitu na chalupe však raz do roka vystrieda priam festival… Veru, tak to aj voláme - „náš festival“. Každý rok v auguste organizujeme stretnutie širokej rodiny Šebestovcov (Katkino meno za slobodna, pozn. red.). Máme za sebou tri ročníky. Všetkým tetám, ujom, sesterniciam a bratrancom pošleme e-mail, prídu aj s partnermi a deťmi… Stretne sa nás tam aj zo päťdesiat ľudí.

Šťastná to rodina, väčšina iných je skôr rozhádaných… My nie sme. Môj otec bol z desiatich detí. Každý z nich mal dve-tri svoje deti. Niektorí prídu na deň a večer odídu domov, iní zostanú aj na noc stanovať v záhrade. Pre naše deti a vnukov je to úžasný zážitok. To sú tie korene. Som veľmi rada, že mama súhlasila s takýmito rodinnými zrazmi, lebo spočiatku bola proti. Pýtala sa: „Kde budú všetci parkovať, spať, chodiť na toaletu?“ Ale všetko sa dá, keď sa chce.

Aj nakŕmiť toľkých ľudí? Gulášmajster je bratranec Janko, občas navarí náš Jakub. Na Myjave kúpime niekoľko kíl mäsa a každý niečo aj prinesie. Jedna teta rebrá, ďalšia nejaké mäso, jeden strýko dovlečie sud piva, ja deň predtým napečiem. Je skvelé, že môžeme byť takto všetci spolu.

Päťdesiat ľudí, to je už ako scéna do filmu… Vždy si urobíme spoločnú fotku. Keď sa na ňu dívam, hovorím si: Akí boli tí naši rodičia múdri, že dokázali vytvoriť miesto, ktoré nás spája, kam sa všetci pomestíme. Ešte ani raz nám v ten deň nepršalo. Jeden rok sme so synom Jakubom kúpili veľký stan, keby náhodou lialo, lebo hoci máme na chalupe aj podkrovie, toľkých ľudí ukryť pred dažďom by bol problém. Verte či nie, doteraz vždy pršalo až na druhý deň.

Chystáte sa zísť napriek koronakríze aj tento rok? Najprv to vyzeralo, že nie, ale keďže pandémia ustúpila, vyzerá to nádejne. Ak sa nič neskomplikuje, predposledný augustový víkend bude opäť náš...

Znova do fitka Nehrozia Katke Brychtovej po takom rodinnom pikniku na chalupe nové faldíky? „Jasné, že hrozia, lebo vtedy si naozaj doprajem. Podobne ako na dovolenke,“ hovorí sympatická moderátorka. A čo urobí s tými kilami navyše? Vraj sa vráti k zdravému stravovaniu, ktoré jej pomáha. „Keď začnem pravidelne jesť, najmä viac zeleniny, pijem veľa vody a večer nič nejem, ide pár kíl dolu.“ A donúti sa aj cvičiť? Počas pandémie trochu cvičila doma podľa videa, ale už začala znova pravidelne chodiť do fitka a robí jej to naozaj dobre.

Aká je v skutočnosti? KATKA je milá, sympatická a veľmi empatická dáma, z ktorej vyžaruje aj úprimný záujem o životy iných ľudí. Nepamätám sa za celé tie roky, že by raz odmietla poskytnúť rozhovor alebo sa vykrúcala. Šíri okolo seba pohodu a dobrú náladu, jej úsmev je nákazlivý. Takisto nie je typ, ktorý všetko o súkromí zatĺka. Prečo aj, keď svojich vnukov Leonka a Emilka tak zbožňuje?

Vidiečanka Katka Brychtová? Na chalupe som nesmierne šťastná

Výber pre vás

Vidiečanka Katka Brychtová? Na chalupe som nesmierne šťastná

Súvisiace články

PRASKLI MU NERVY: Priateľ Bagarovej utiekol z domu: Prečo OPUSTIL Moniku a dcérku?

ĎALŠIA RANA pre Hryca: Najskôr rakovina a teraz? Topí sa v slzách!

Cibulková ukázala Jakubkovu tvár: Nevinný záber vyvolal ROZBROJE!

Výber pre vás