Maca

Začiatkom leta ju hospitalizovali na hematológii. Mala zlý krvný obraz a nebezpečne nízku hladinu hemoglobínu. Už o dva dni jej oznámili, že trpí takzvanou <a target="_blank" rel="noopener" href="http://www.hematologickypacient.sk/sk/content/120-akutna-myeloblastova-leukemia">akútnou myeloblastickou leukémiou</a>.

Po týždni odo dňa, keď sa dozvedela diagnózu, jej začali podávať chemoterapiu. Absolvovala tri cykly. „V septembri mi po tretej chemoterapii transplantovali kostnú dreň,“ rozpráva Alena. Mala šťastie, lebo liečba a nasledujúca transplantácia drene bola úspešná, a tak je už viac ako 4 roky v plnej remisii. Laicky povedané - je takmer úplne zdravá a nemala by mať v krvi už žiadne leukemické bunky.

Alena tvrdí, že napriek všetkému je dieťaťom šťasteny a chodiaci príklad toho, že naše zdravotníctvo ešte ako tak funguje. „U mňa to vyšlo. Súhrou viacerých faktorov mi lekári včas diagnostikovali leukémiu a ihneď nasadili potrebnú liečbu,“ hovorí. „Vďaka nim aj darcom krvi som prežila najťažšie obdobie svojej liečby, keď som potrebovala krv a krvné doštičky takmer každý deň. A žijem aj vďaka žene z Nemecka, ktorá mi darovala svoju kostnú dreň.“

Počas prvej a druhej chemoterapie sa cítila dobre, chutilo jej jesť a v nemocnici mala kopu návštev. Výsledky liečby boli priaznivé, po dvoch chemoterapiách ju čakala tretia a po nej nepríbuzenská transplantácia kostnej drene. „Vtedy som padla na úplné dno. Nikdy predtým som si nepomyslela, že nebudem vládať chodiť, nebudem môcť jesť, piť ani hovoriť. Stalo sa...“

Niektoré dni si Alena pamätá hmlisto. Zhoršil sa jej zrak i sluch. Schudla na kosť. Sedem mesiacov bola bez vlasov. Bolo to vyčerpávajúce, náročné, stresujúce a miestami až neuveriteľné. Musela si to vybojovať. „Dnes sa nebojím povedať, že za to, že som prežila, vďačím svojmu odhodlaniu a hlave,“ priznáva Alena, ktorá mala podporu ľudí, dostupnú liečbu, starostlivosť lekárov, ale bitku buniek vo svojom tele si musela manažovať sama, aj keď dnes myslí, že bunky si aj tak robili po svojom.&nbsp;

Leukémia priniesla Alene zvláštnu skúsenosť. Kým bola v nemocnici počas prvej chemoterapie, bola medzi svojimi. Väčšina pacientov mala nejakú formu leukémie, takže si boli všetci podobní: plešatí, trochu vychudnutí, s takmer rovnakými problémami. 

Keď ju prepustili z nemocnice, už nemala vlasy, nosila na hlave šatku a na tvári, aj napriek tomu, že v&nbsp;tom čase nikto o&nbsp;blížiacej sa pandémii ani nechyroval, mala vždy respirátor. Neznámi ľudia z&nbsp;nej boli zdesení. Tí, čo ju poznali, jej pomáhali. Ale vo všeobecnosti vzbudzovala strach a ľútosť. „Mnohí nevedeli, čo mi majú povedať. Reakcie boli rozpačité. Keď som nemala parochňu, deti sa ma báli, dospelí ma ľutovali a zároveň boli v kútiku duše radi, že sú zdraví,“ vraví.&nbsp;

Pár mesiacov po transplantácii kostnej drene Alena ochorela a musela ísť na týždeň opäť na hematológiu. Spoločníčkou na izbe jej bola akčná päťdesiatnička. Ležala na posteli, nemohla sa hýbať pre veľké bolesti chrbta. Rázne komunikovala s personálom a neustále telefonovala. V jednej telefonickej pauze sa na Alenu súcitne pozrela a povedala: „Vy máte rakovinu, však? Ospravedlňujem sa vám.“

Alenu zaskočila jej reakcia a&nbsp;zmohla sa len na prikývnutie holou hlavou. Odvetila: „Áno, mám akútnu leukémiu. Nemusíte sa ospravedlňovať.“ Dali sa do reči. Žena Alene opísala svoj príbeh. Trpela bolesťami chrbta, ale zatiaľ netušila, čo jej je. Popoludní za ňou prišla lekárka a&nbsp;vysvetlila jej, aká liečba ju čaká. Opatrne sa jej spýtala, či tuší, prečo je na hematológii.

Rozprávali sa asi hodinu. Lekárka jej povedala o postupe liečby, napriek tomu sa Alenina spolupacientka opýtala lekárky len jednoduché: „Nie je to rakovina, však?“ Lekárka jej žiaľ musela prikývnuť. Šok, ktorý nastal, bol desivý. Pani, ktorej sa dovtedy nezavreli ústa, zrazu akoby onemela. Nečakala to, rovnako ako nikto z tých, čo sa dozvedeli podobnú správu. Pani bola úplne vedľa, preto ju Alena večer oslovila.

„Vy ste to nečakali, však? Tu je väčšina pacientov s rakovinou.“ A vyrozprávala jej svoj príbeh. Pochopila však, že pre mnohých je rakovina zahanbujúca. Uvedomila si, aká tenká je hranica medzi ňou a inou diagnózou. Iba jediné slovo.

Aj Alene - napriek tomu, že je z&nbsp;najhoršieho vonku, rakovina úplne zmenila život. „Zmenila aj mňa samotnú. Rok liečby leukémie je míľnikom života pred chorobou a po nej, rakovina sa stala deliacou čiarou,“ vraví. Vzala jej čas, ktorý mohla stráviť s rodinou a priateľmi, v práci, v bežnom každodennom živote. Vzala jej predstavu, že je zdravá a môže všetko. Vzala jej naivitu, že osud je spravodlivý.

Vzala jej predstavu o tom, že ľudia sa zmenia k lepšiemu, keď zistia, že je niekto v ich okolí chorý. Dala jej však šancu siahnuť až na dno síl. „A nádej, že úplne cudzí ľudia vám pomôžu, postarajú sa o vás. Ubezpečila ma, že aj bezo mňa pôjde život ďalej. To ma naplnilo zvláštnym pokojom.“

Mala najzákernejšiu formu rakoviny. Alene ju pomohli prekonať dve veci!

Výber pre vás

Mala najzákernejšiu formu rakoviny. Alene ju pomohli prekonať dve veci!

Súvisiace články

Pod vodou vydrží neuveriteľných 5 minút. Nadchol ju šport, pri ktorom môže stratiť vedomie

Dojatá k slzám: Známy spevák tajne vystrojil mamičke nádhernú kuchyňu!

Bol tam! Naozaj jej manžel poslal správu z druhého sveta?

Ružena schudla 50 kg a rozviedla sa: Ako vyzerá 4 mesiace po šou, udržala si váhu?

Cítila som to. Vedela som, že mi umrela kamarátka!

Krvi by ste sa im nedorezali! Kto stál v noci za oknom?

Svadbe sa vyhýbala: Marie Rottrová má dnes tretieho, o generáciu mladšieho muža!

Pozrite si náš posledný rozhovor s legendou Marínou Kráľovičovou (†95)

Výber pre vás