Maca

Na dôchodku je od septembra minulého roku. Odpracovala 43 rokov v materskej škole, z toho 27 rokov bola riaditeľkou. Svoju prácu milovala, veď už ako dieťa chcela pracovať s malými šidlami.

Dovolenkové prekvapenie Mária je aj dnes aktívna žena. Nezastaví sa, tancuje, športuje, stretáva sa s kamarátkami a miluje cestovanie. V auguste 2011, keď boli s manželom na dovolenke v egyptskej Hurghade, si však pri sprchovaní našla hrčku. „Mala som iba 54 rokov. O dva týždne neskôr sa mi zmenil pohľad na život a jeho zmysel,“ hovorí. V martinskej nemocnici jej totiž na onkologickej chirurgii diagnostikovali zhubný karcinóm prsníka štvrtého stupňa. Priznáva: „Plakala som štyri a pol dňa, slzy som nevedela zastaviť ani počas operácie...“

Dosť! V istú sobotu pred rannou vizitou, keď pri pohľade do zrkadla videla tú uplakanú a opuchnutú tvár, si zrazu uvedomila, že tadiaľto cesta nevedie. „Dosť!“ rozkázala si. Namaľovala si pery výrazným červeným rúžom, zdvihla hlavu a povedala si, že má pre koho žiť. „Veď som mala manžela, otca, deti, malú vnučku Elišku a dcéra čakala bábätko. Syn končil piaty ročník štúdia na vysokej škole. Kto by ich podporoval a pomáhal im?“

Bojovať sa oplatí A tak Mária absolvovala operáciu a hneď za ňou osem chemoterapií. „Po piatej mi bolo zle, ale prekonala som vracanie aj bolesti celého tela. Chodila som každý deň dvojfázovo do lesa. A manžel? Snažil sa ma chrániť svojím mužským spôsobom.“ Otcovi povedala, že „chemošky“ sú vlastne fajn, že môže ísť s ňou na onkológiu, aby videl ten super personál. „Našťastie nešiel. Nevidel nás bez vlasov, väčšinou smutné a schudnuté,“ hovorí Mária, ktorá kvôli chorobe začala zdravšie žiť.

„Zmenila som jedálny lístok,“ vysvetľuje. „Brokolicu, hlávkový šalát, paradajky, ryby, ktoré som nemala rada, som mala na tanieri takmer neustále. Snažila som sa jesť rozumne a zdravo.“ Rakovina jej ukázala, že sa oplatí zabojovať i to, pre čo sa oplatí skutočne žiť. Treba spomaliť a myslieť aj na seba. Rozhodla sa žiť tak, ako chcela ona. Vyrovnane, dôstojne a s humorom.

Piatok trinásteho Ale humor ju rýchlo prešiel. „S manželom sme chodili na turistiku, na výlety po Slovensku, k moru, na plesy, radi sme tancovali. V roku 2017 mu operovali pruh a prostatu. Občas ho bolelo brucho,“ rozpráva Mária a dodáva, že v júni 2019 boli na liečení v Trenčianskych Tepliciach. Chodili po okolí, plávali, tancovali. O mesiac neskôr, presne na jeho meniny, mu diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín s Non-Hodginovým lymfómom.

„Povzbudzovala som ho, vravela som, že spolu zabojujeme a zvládneme chorobu.“ Žiaľ, po prvej chemoterapii svoj boj o život dobrovoľne vzdal a ukončil liečbu. Prišiel neskoro. Metastázy v jeho tele boli rozsiahle. Mária vraví: „Vždy sme mali radi piatok trinásteho. A v piatok, trinásteho septembra 2019, v kruhu svojej najbližšej rodiny aj navždy odišiel.“

Ďalšia rana Máriin vstup do dôchodku bol teda zvláštny. „Po všetkých slzách, iba trojhodinovom spánku, po všetkých papierovačkách a vybavovačkách mi ochorel aj otec. Nemohla som sa o neho starať sama a bratia bývajú ďaleko. Otec bol v Dome seniorov v Tatranskej Štrbe, kde sa o neho personál príkladne staral, ďakujem im za to.“ Mária ho navštevovala každý druhý deň. No choroba pokročila, dostal zápal pľúc a COVID-19. Piateho októbra mu podľahol...

Nový cieľ Mária vraví: „Opäť slzy. Dávam sa dokopy, chcem žiť pre seba, pre svoje deti s rodinkami, aj pre ostatných príbuzných.“ Smúti a súčasná ťažká situácia jej to neuľahčuje. „Je koronové obdobie a ja sa nemôžem stretávať s kamarátkami z tanečnej skupiny Maja, ktorú som založila. Robím tam choreografku a aj tancujem. Priemerný vek žien je 71 rokov. A tak sa mojím športom stal aspoň nordic walking.“

Mária si urobila základný kurz a objavuje krásy blízkej i vzdialenejšej prírody. S inými dôchodkyňami vdychuje super vzduch pri správnom držaní tela, postavení chodidiel, kolien, panvy. Na tréningu ľahko prejdú aj 10 kilometrov. „Jesenné slnko, vietor vo vlasoch, čerstvý vzduch a dobrá kniha, je to, čo práve potrebujem. Rada bicyklujem, ale momentálne mám defekt na zadnom kolese. Aspoň teda jazdím autom, plávam, lyžujem, baví ma petanque,“ vraví Mária, ktorá neprestáva žiť.

Také bežné plány V decembri sa chystá na onkologickú kontrolu. „Bojím sa. Chcem byť zdravá, večer si čítať knihu a spať pokojne osem hodín. A chcem si kúpiť záhradku,“ hovorí. Chce v nej relaxovať, stretávať sa s kamarátkami a opekať si dopestovanú zeleninu. A naučiť sa robiť zdravé müsli tyčinky. Variť si zdravé a chutné potraviny. Stretávať sa s ľuďmi, ktorí sa radi smejú, zabávajú a hrajú hry.

Mária Zentková bola zanietenou darkyňou krvi a držiteľkou Zlatej Jánskeho plakety. Teraz, keď už pre svoj vek nemôže darovať krv, aspoň 2-krát ročne organizuje mobilný odber krvi vo Svite. Pracuje aj pre Slovenský červený kríž, venuje sa charite a v decembri pomáha pri varení vianočnej kapustnice. Má rada spoločnosť veselých ľudí a konečne si začína uvedomovať, čo vlastne dôchodok je. Voľnosť, pohoda, nové priateľstvá, nakupovanie, počúvanie rozhlasu, tréningy v prírode či romantické filmy z archívu...

INFO plus

Má čas na všetko a miluje svoju rodinku. Prezrádza, že čoskoro sa rozšíri o ďalšieho člena – vnúčika. „Má sa narodiť v januári na otcove narodeniny. Len škoda, že sa počas pandémie nemôžem často stretávať s dcérinou rodinou a so svojimi vnučkami. Telefón a Skype nenahradí vrúcne objatie.“ Verí, že raz všetko prejde a potom si ich užije. „Aspoň syn s manželkou býva na konci ulice. Stretávame sa často. Je to fajn...“

Napriek ÚTRAPÁM sa rozhodla žiť: Osud mi podrážal nohy

Výber pre vás

Napriek ÚTRAPÁM sa rozhodla žiť: Osud mi podrážal nohy

Súvisiace články

Vysmiali ju za JEJ TELO, toto bola odpoveď!

Táto kočka je SENZÁCIOU na Instagrame: Naučí vás milovať vaše OVISNUTÉ prsia!

EDITH PIAF: Skvelá šansoniérka, ktorú vychovávali PROSTITÚTKY

Slovenka žijúca v Barcelone: Toto nám Katalánci závidia!

Chemička Dorothy Hodgkin: Prvá videla 3D obraz PENICILÍNU

Neverím! Prepila si všetky ušetrené peniaze?

Výber pre vás