Šimon

Po anglicky som vedela, a tak som tam odcestovala. Zamestnala som sa v hoteli. Práca bola fajn, život celkom znesiteľný, stretla som nových ľudí. Moja najlepšia kamarátka Mirka bola takisto Slovenka. Raz sa ma spýtala, či by som sa nechcela zoznámiť s jedným chalanom. Volá sa Ľuboš a vraj by sa ku mne veľmi hodil. Nebola som proti, verila som jej.

Budem sa mu páčiť? Jedného dňa mi zazvonil telefón s neznámym číslom a ozval sa príjemný hlas. Od prvej chvíle sme si s Ľubošom „sadli“. Hoci sme sa nikdy nevideli, pretelefonovali sme asi hodinu. V živote som sa toľko nenasmiala. Keď ma Ľuboš pozval na večeru, súhlasila som. Na druhý deň mal prísť po mňa. Tŕpla som, či ma jeho výzor nesklame, ale aj či sa mu ja budem páčiť. Keď som ho zbadala vo dverách, podlomili sa mi kolená. Bol vysoký, mužný, s očarujúcim úsmevom na perách...

Vrátila som sa domov A vôbec, celý večer bol skvelý! Začali sme sa denne stretávať. Raz sme sa vybrali na oslavu narodenín jeho kamaráta. V ten večer sa niečo zmenilo. Kamoš mu povedal, že je super, že má také dievča. A Ľuboš na to: „Ona je len veľmi dobrá kamarátka.“ Dosť ma to zamrzelo. Ako to teda s nami je? Doma som mu vyčítala: „Myslela som si, že spolu chodíme.“ Ľuboš odvetil: „Prepáč, je mi s tebou fakt dobre, ale nechcem sa viazať. V minulosti som sa popálil...“

Nevedela som to uniesť. Cítila som sa, ako by sa za mňa hanbil. Povedala som mu, že ho ľúbim. On na to: „Silvia, mám ťa rád, ale lásku necítim.“ Myslela som, že mi pukne srdce. Radikálne som to ukončila. Vrátila som sa domov. Ľuboš mi písal, že mu chýbam, že mu je to ľúto, ale ja som nevedela zabudnúť. Zabudnúť, že ma nemiluje...

Odpusť mi! Asi po troch rokoch som stretla Tomáša. Spočiatku som bola opatrná, podozrievavá, ale nakoniec som sa opäť zaľúbila. Ľuboš bol zrazu len matnou spomienkou. Už ani nepísal. Občas som si naňho spomenula, ale už inak ako predtým. Raz večer u nás niekto zazvonil. Šla som otvoriť. Za dverami stál Ľuboš. Najprv som si myslela, že je to halucinácia. V ruke držal kyticu červených ruží.

Povedal, že na mňa nevie zabudnúť a nech mu všetko odpustím. Že ma miluje a nevie bezo mňa žiť. Bolo mi ho ľúto. Aj seba. Aj nás. Možno to mohlo byť krásne, keby všetko nezničil. Povedala som mu, že niekoho mám a minulosť som už uzavrela. Hľadel na mňa nechápavo. Potom sa ospravedlnil a nastúpil do auta. Veľmi, veľmi nešťastný. Pripomenul mi, ako som sa po našom rozchode cítila ja...

"Prepáč, ale lásku necítim..." a zrazu bezo mňa nevedel žiť!

Výber pre vás

"Prepáč, ale lásku necítim..." a zrazu bezo mňa nevedel žiť!

Súvisiace články

BIELA AKO STENA, prevtelený démon? Aké je to byť albínskou modelkou?

Žila na štyroch svetadieloch. V Číne ochorela a v Brazílii bývala s ochrankou!

Permanentné VZRUŠENIE tejto žene komplikuje život: Čo na to jej partner?

MOLETNÁ BLOGERKA sa už neskrýva: Fotí sa a otvorene hovorí o svojom TRÁPENÍ S JEDLOM

Výber pre vás