Bohdana Ondrášková

Hasičské heslá? „Bohu na slávu, blížnemu na pomoc“ a „Jeden za všetkých, všetci za jedného.“

Dnes má úctyhodných 42 členov, ktorý denno-denne pomáha ľuďom so všetkých, čo štát nestíha alebo kam nedovidí. A to nielen v domovskej mestskej časti, ale často aj v inom chotári. Danku popritom ju celé dni zamestnáva aj rovnako ušľachtilá práca v&nbsp;štátnom sektore, ktorý zďaleka nie je len o&nbsp;hašteriacich sa politikoch a&nbsp;vyhoretých úradníkoch. Na krízovom oddelení ministerstva vnútra má na starosti evakuáciu a&nbsp;varovanie Bratislavčanov sirénami či povodňový plán.

Uzol je základ Pani veliteľku stretávame podvečer v&nbsp;jej druhom povolaní, ktoré vykonáva zadarmo, napriek tomu však absolútne naplno. Je piatok, prichádzajú deti učiť sa základy „hasiččiny“. Dnes začínajú viazaním uzlov na povrazoch a&nbsp;lanách - v&nbsp;núdzovej situácií sa nimi ťahajú a&nbsp;dvíhajú neobratné hadice.

Kolektív sa sporadicky usadí v&nbsp;jedinej väčšej, „spoločenskej“ miestnosti maličkej zbrojnice, ktorá stále nie je celkom ich, aj keď ju majú v&nbsp;správe. Okupuje ju aj Spolok vyslúžilých vojakov M. R. Štefánika, aj keď nie je práve najaktívnejší a&nbsp;zmätené deti, ktoré sa chcú naučiť pomáhať, sú tak obklopené bojovými relikviami.

Zbraň všetkých hasičov Decká sa ďalej učia rozvíjať hadice. Musia ich hádzať priamo, rýchlo, silno a&nbsp;na doraz, a&nbsp;rovnako energicky ich aj zmotať. Hadice sa napájajú na hydrant či nádrž v&nbsp;aute alebo na rozdeľovač, aby získali viac hasiacich prúdov. Je to ich obľúbený krúžok školákov a&nbsp;často sem zablúdia aj cez víkend, keď by „nemuseli“.

Hory prenáša Vydávame sa na výjazd s „Valdom“, seniorským cisternovým hasičským autom ako z&nbsp;rozprávky, ktorý bol zrejme vyskladaný pre ruskú tundru. Pochádza z Ukrajiny, kde slúžil aj na letiskách. Brodiť sa vie aj vo veľmi vysokej vode či blate a&nbsp;má v&nbsp;sebe mechanizmus, ktorý napojí ďalšie generátory, ak mu dôjde šťava, a&nbsp;dokáže s&nbsp;nimi tiahnuť k záchrane ako akčný vlak.

Na akútne požiare však chodí iba vypomáhať. Nie preto, žeby nebol neustále pripravený, ale dobrovoľní hasiči nemajú služby, chodia spať, lebo cez deň majú klasické zamestnania. Výjazd vedia napriek tomu skoordinovať už do dvoch hodín a dotiahnuť prácu štátnych hasičov či im doplniť vodu.

Danka nám ukazuje kontrolu zásahového vozidla. Všetko musí byť vždy na mieste a&nbsp;pripravené.

Nielen oheň je problém Pani veliteľka nám dáva vyskúšať protichemický ochranný skafander nadmernej mužskej veľkosti. Akékoľvek manévrovanie v&nbsp;ňom je takmer nemožné a pripadáme si ako na Mesiaci.

Je to hermeticky uzatvorený vak, ktorý neumožní nebezpečnej látke v ovzduší preniknúť do odevu, ale zároveň privádza kyslík z bomby a naopak odvádza kysličník, ktorý vydychujeme. Kiež by také mali aj súdruhovia a súdružky v Černobyle v 86-tom...

Pomoc na všetky strany Za rok 2020 už majú račianski hasiči za sebou 52 oficiálnych zásahov pri odstraňovaní olejových škvŕn, padnutých stromov, hasení ohňov počas zákazu kladenia či výpomoci pri „veľkých“ požiaroch, tým posledným bola na prelome letných prázdnin horiaca budova pri internáte na Pántoch (na fotke).

Na jar vypomáhali aj v repatriačnom karanténnom centre, pre riziko nákazy blízkych dokonca spávali na zbrojnici, šili rúška, nakupovali seniorom a práve napríklad dezinfikujú zdravotné strediská. Na malé zásahy nejazdí hasičské auto, okrútia si to kolesá ich vlastných áut a jazdné zaplatia z vlastného vrecka. „Všetci držíme spolu, nehráme sa na funkcie.

"Každý má niečo na starosti a je za to zodpovedný, no vzájomne si pomáhame - ako rodina v pravom zmysle slova,“ hovorí veliteľka Daniela o svojom kolektíve, a my jej ho v dobrom závidíme. „Na tejto práci mám najradšej, že po nej ostáva priamy výsledok. Zachránený ľudský život, zviera či majetok.“

A za nás čestné hasičské, že dobrovoľné záchranárske práce nie sú len nejakým prežúvaním stebla, pokým raz ročne nezahučí siréna, ale naopak, dennou a záslužnou drinou.

REPORTÁŽ: Strávili sme deň s hasičkou: Výjazdy si platíme aj sami!

Výber pre vás