Vysnívaná brigáda Keď mala devätnásť rokov, odišla na letnú brigádu na Cyprus. „Chcela som si zarobiť na cestu do New Yorku,“ spomína. Na pobyt sa veľmi tešila. Rodičia neboli proti, lebo vedeli, kam a medzi akých ľudí ide. Na ostrove už trávili dovolenku. Miškin starý otec však plakal, chcel, aby nikam neodcestovala. „Mal zlú predtuchu,“ rozpráva Miškina mamina Gizela. Žiaľ, po troch týždňoch od Miškinho príchodu na Cyprus sa stalo niečo, čo nikto nepredpokladal ani v zlom sne.

Paralyzovaná Osemnásteho júna 2015 jej zrazu zostalo zle. Prestávala si cítiť telo, ale našťastie stihla napísať kamarátovi Šaňovi esemesku, v ktorej bolo len krátke: SOS. Telo Miške totiž postupne odchádzalo. O pár hodín už ležala paralyzovaná na posteli. Náhle a bez varovania ochrnula. Hospitalizovali ju v jednej z miestnych nemocníc a uviedli do umelého spánku. Dýchali za ňu prístroje, nikto nevedel, čo sa jej stalo, prognózy boli neisté.

Miškini rodičia si hneď kúpili letenky a pricestovali za dcérou na Cyprus. Stále dúfali, že je to omyl, že otvorí oči a vyskočí z postele. Keď ju zočili, zrútil sa im svet. Mišku previezli na Slovensko. Trvalo dva mesiace, kým povedala prvé slovo. Lekári nevedeli dlho prísť na príčinu jej ochrnutia. Až po troch týždňoch stanovili konečnú diagnózu - takzvanú ischémiu miechy. Prognózy boli strašidelné. Predpokladali Miškinu blízku smrť, v lepšom prípade živorenie na lôžku s tým, že za ňu budú dýchať prístroje.

Polievka z holuba Situácia bola zúfalá. Rodičia sa najskôr pred Miškou tvárili optimisticky, aj keď po nociach plakávali v obývačke na gauči. Neskôr začali priamo pred dcérou hovoriť o strachu a beznádeji, ktoré prežívali. Nevzdávali sa však! Pomoc pre Mišku hľadali všade. Vyskúšali mnoho možností - od kmeňových buniek a liečiteľov až po biologickú liečbu. Písali lekárom do Švajčiarska, Číny aj na kliniku do Indie.

Tam im odporučili, aby pravidelne jedla polievku z holuba. Vraj má zázračné účinky a do šiestich týždňov jej výrazne pomôže. Kevélyovci teda kupovali holuby od miestnych chovateľov, varili z nich silný vývar a pravidelne ho nosili dcére na ARO. „Či to bola len náhoda, alebo naozaj pomohla polievka, dnes nikto nevie,“ hovorí mamina Gizela, „ale Miška začala naozaj po čase dýchať bez prístrojov a my sme sa aspoň posunuli vpred.“

Rehabilitácie pomáhajú Miške sa síce polepšilo, ale všetci vedia, že vojnu ani zďaleka nevyhrala. „Momentálne som na rehabilitácii, kde spevňujeme celé telo,“ hovorí odhodlaná pacientka. „Učím sa správne chodiť a najmä sa postaviť. Je to veľmi náročné.“&nbsp; Neustála drina však prináša výsledky. Miška dnes prejde s pomocou zopár krokov. Priznáva: „Niekedy je to viac, inokedy menej. Pravú ruku mám najslabšiu, tá mi robí aj veľa starostí. Príliš ňou nehýbem, a tak cvičíme viac-menej pasívne.“ Miška sa však nevzdáva a tvrdí, že najviac jej pomáha byť pozitívna.

„Keď myslím na budúcnosť a mám dobrú náladu, všetko ide zrazu ľahšie,“ prezrádza a dodáva, že lekárov nie je treba vždy počúvať. „Koniec-koncov, dávali mi len dva mesiace života. A pomaly bude odvtedy už päť rokov. Myslím si, že sila vôle je neskutočná, a keď človek naozaj veľmi chce, zvládne všetko.“ Lekári sa dokonca pred časom vyjadrili na Miškinu adresu optimisticky. Je mladá a bojovná. Takže by sa k samostatnosti mohla postupom času dopracovať. Miška teda „maká“ a svojmu telu nič nedaruje. Zdravie si musí doslova oddrieť, aby jej svaly „nezaspali“. Rehabilitácie však stoja Miškiných rodičov nemálo peňazí. A tak má Gizela dve roboty a zháňa peniaze, kde sa dá, Štefan robí Miške najmä osobného asistenta, ale snaží sa aj on. Napríklad vyrába nábytok z vrakov automobilov.

Auto v obývačke „O týchto sedačkách som počul z rozprávania známych, ktorí boli v Amerike,“ vysvetľuje Štefan. „Boli v nejakej reštaurácii a tam ich videli, a tak som si povedal, že ich vyskúšam vyrobiť aj ja.“ Najskôr pol roka rozmýšľal a plánoval, ako na to. Potreboval, aby bol výsledok čo najlepší. Cesta k nevšednému nábytku však bola kľukatá. „Keď som povedal kamarátom, akú sedačku chcem spraviť, len kývali hlavou a neverili. Ale keď už boli sedačky hotové, padla im sánka,“ hovorí Štefan.&nbsp; Ako prvú spravil dvojsedačku do obývačky. Potom vyrobil ešte väčšiu, ale Gizele sa nehodili do konceptu miestnosti. Preto ich presunuli do salónu, ktorý práve otvárala.

Čas na kšeft So Štefanovými nábytkovými dielami sa pochválili na Facebooku. Reakcie ľudí boli úžasné. Dokonca dostal ponuku vyrobiť podobnú sedačku na objednávku. Bolo to však už v čase, keď sa naplno venoval Miške, preto kupcovi ponúkol tie zo salónu „Takto som nechtiac predal prvé sedačky,“ smeje sa Štefan, ktorý neskôr vyhotovil pre seba ďalšiu pohovku s vyhliadkou, že ak sa nájde kupec, predá ju. „Netrvalo dlho a záujemca sa našiel. Môj originálny kúsok kúpil pre svojho syna,“ prezrádza Štefan, ktorý už má vyrobenú aj ďalšiu dvojpohovku a kreslo...

INFO Ischémia miechy je veľmi ojedinelé ochorenie. Môže vzniknúť napríklad po menšej traume alebo vypätej situácii a extrémnej záťaži. U vyše 30 percentách pacientov príčina akútnej miechovej ischémie zostáva neznáma. Môže ju vyvolať aj dekompresná choroba, koagulopatia, teda porucha zrážanlivosti krvi, artériovenózna malformácia, čiže spleť abnormálne prepojených tepien a žíl, nízky krvný tlak, epidurálna anestézia, niektoré lieky, srdcová embólia a podobne.

Ischémia je vo všeobecnosti miestne nedokrvenie určitého tkaniva alebo orgánu. To vedie k jeho poškodeniu alebo odumretiu. Ischémiu spôsobuje predovšetkým nedostatok kyslíka, následne potom nedostatok živín, čo vedie k nahromadeniu škodlivých látok.

Štefan skladá z áut nábytok, aby mal peniaze pre chorú dcéru

Výber pre vás