Dvojaká kvalita potravín: Máme (skutočne) horšie potraviny?

Dvojaká kvalita potravín: Máme (skutočne) horšie potraviny?

Naozaj sú na Slovensku menej kvalitné potraviny ako „na Západe“? Európa začala problém skúmať.

Európska téma číslo 1

Už niekoľko rokov medzi zákazníkmi koluje podozrenie, že „východné trhy“ Európskej únie, ako je aj ten slovenský, ponúkajú výrobky, a to najmä potraviny, nižšej kvality. Je to skutočne tak a platí legenda, že Slováci nakúpia kvalitnejšie napríklad v rakúskych obchodoch? Európska komisia podozrenia z dvojakej kvality znova preskúmala a toto leto prišla s novými zisteniami.

Európske Spoločné výskumné centrum sledovalo zloženie výrobkov a správnosť ich obalov. Takmer tretina preverených potravín mala v krajinách Únie odlišné zloženie, ktoré nebolo na obale dostatočne označené. Zákazník sa tak v tretine prípadov nemá šancu dozvedieť z obalu potrebné informácie. Neznamená to však, že tieto výrobky sú „horšie“.

Čo skúmala komisia
Celkovo preverovali 1 380 vzoriek a 128 výrobkov z 19 štátov EÚ. Medzi testovanými výrobkami boli napríklad sušienky Bahlsen, majonéza Hellmans, ovocný džús Capri Sun, omáčka na cestoviny Barilla Bolognese, ale aj konzervy Bonduelle a nanuky Magnum či Cornetto a žuvačky.

Nedokázalo sa:
Rozdelenie na kvalitnejšie a menej kvalitné potraviny na „východnom“ a „západnom“ trhu.

Dokázalo sa:
Výrobcovia ponúkajú na jednotlivých trhoch EÚ rovnaké potraviny s odlišným zložením, pričom niektorí to na obaloch uvádzajú viac, iní menej a niektorí vôbec.

  •  23 % skúmaných potravín malo rovnaké zloženie a rovnaký alebo veľmi podobný obal
  •  27 % potravín malo odlišné zloženie na rôznych trhoch, no výrobcovia to viditeľne označili na prednej strane obalu
  •  22 % potravín malo odlišné zloženie v jednotlivých krajinách Únie, no na obale to nebolo zreteľne uvedené
  •  9 % potravín s rovnakým názvom sa líšilo zložením, no z obalu sa to nedalo zistiť

Prečo sa potraviny v Európe líšia?
Výrobcovia v reakciách na štúdiu nepriznávajú, žeby na jednotlivé trhy EÚ uvádzali výrobky odlišnej kvality. Ich oficiálne dôvody na odlišnosť výrobkov sú rôzne. Odvolávajú sa napríklad na daňové podmienky danej krajiny či na odlišné preferencie zákazníkov, napríklad chuťové.

Výživové rady: Čo si všímať na etikete?

1. Energetická hodnota
Energetická hodnota potravín je prvým údajom na etikete. Môže byť uvedená v kilojouloch (kJ) a kalóriách (kcal), pričom 1 kcal = 4,2 kJ. Ženy by mali prijať asi 2 000 kalórií denne, muži asi 2 500 kalórií. Tento objem by nikdy nemal klesnúť pod 1 000 denne.

2. Veľkosť porcie
Výrobcovia odporúčajú či stanovujú aj vhodnú porciu výrobku. Jej veľkosť je odvodená od toho, aby sa zmestila do odporúčaného denného kalorického príjmu a tiež príjmu určitého typu živín, napríklad tukov či sodíka.

3. Tuky a nasýtené tuky
Tuky by mali presahovať 30 % denného energetického príjmu, teda asi 50-80 gramov. Čím menej nasýtených tukov, tým lepšie (maximálne 10 % dennej potravy).

4. Cukor
Presladenými bombami medzi potravinami sú napríklad šišky a lístkové pečivá, sladené a pražené raňajkové cereálie a sušienky (aj tie, ktoré sa „tvária“ zdravo, majú na obale slovíčko „fit“ alebo majú znížený obsah tuku), keksy, kukuričné pochúťky, sirupy, sladké limonády, ale aj potraviny, pri ktorých by ste to nečakali ako minerálky, kečupy, sušené mäsá, cestoviny, mrazené polotovary, chlieb, jogurty či mliečne a kakaové nápoje.

5. Vláknina
Vláknina sú nestráviteľné sacharidy v rastlinnej potrave, ktoré telom prechádzajú v nezmenenom stave, nemajú kalórie a viažu na seba vodu, preto výrazne zasycujú a pomáhajú čistiť črevá. Sú zdrojom takzvanej dlhodobej energie, ktorú telo čerpá postupne, a navyše regulujú hladinu cukru a cholesterolu. Ženy by mali zjesť asi 28 gramov vlákniny denne, muži asi 35 gramov. Ak je to viac, nič zásadné sa nestane.

6. Bielkoviny
Človek denne potrebuje asi 20-30 gramov bielkovín, a to nielen na podporu svalstva, ale aj správnu funkciu kĺbov či srdca. Dôležité je, aby ste ich prijímali rovnomerne počas celého dňa.

7. Sodík/soľ
Výrobcovia musia na obaloch uvádzať množstvo soli. Dospelý človek potrebuje denne prijať 2 až 4 gramy soli - v závislosti od vonkajšej teploty a telesnej aktivity (potením sa soľ vyplavuje). To je len necelá čajová lyžička, súčasný človek však denne prijíma 10 až 15 gramov soli.

8. Éčka
Mnohé farbivá, ochucovadlá a emulgátory, ktoré potravinám zabezpečujú atraktívnejšiu farbu, vôňu, chuť, konzistenciu či dlhšiu trvanlivosť, sú pre ľudský organizmus cudzorodé a dokážu oslabiť jeho trávenie a prirodzenú obranyschopnosť. Výrobcovia sú povinní uvádzať na obale všetky použité aditíva – ľudovo zvané éčka.

V súčasnosti nájdete v regáloch čoraz viac výrobkov „bez umelých prísad“ alebo sú nahradené bezpečnými prírodnými antioxidantmi ako sú kyselina citrónová alebo kyselina askorbová (E 300-304). Naopak, hrozbou môžu byť niektoré syntetiká ako butylhydroxyanizol (BHA) pridávaný do obilnín, žuvačiek či zemiakových lupienkov alebo butylhydroxytoluen (BHT) v olejoch, ryži, živočíšnych tukoch, ale aj v kozmetike.

BÁJEČNÝ TIP (do plochy o etikete):

Údaje prepočítavajte až v pomere na porciu, ktorú skonzumujete. Hodnoty sú väčšinou uvedené v prepočte na 100 gramov, no bežná porcia má obvykle menej alebo viac.

Autor: Bona Ondrášková
Foto: Shutterstock.com

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Výživa"

Poradňa