Generácie vnímajú starobu inak: Kedy sme starí?

Generácie vnímajú starobu inak: Kedy sme starí?

Dnešné päťdesiatničky žijú na úplne inej úrovni ako ich predchodkyne. Samozrejme, ak im to zdravotné a finančné možnosti dovolia. Ide však aj o mentálne nastavenie.

Pomyselnú starobu mladší a tí skoršie narodení vnímajú odlišne. Je to tak odnepamäti, lebo na to vplývajú vždy iné stereotypy? Pozrite sa, akú predstavu o starobe dnes majú mladšie generácie a ako sú starší na tom v skutočnosti. Vedeli ste, že slávna postava babičky od Boženy Němcovej mala v období príbehu z roku 1825 len 55 rokov? Dnes by už určite pôsobila inak.

Čo si mladí Slováci myslia o starobe?
Zdroj: Štúdia Bayer Barometer na „mileniáloch“ vo veku 18 až 39 rokov narodených 1980 až 2000.

  • Za hranicu staroby mladí považujú už 60-ku.
  • Až tretina mladých si myslí, že nepôjde do dôchodku.
  • Viac ako polovica (54 %) očakáva, že v dôchodku prežije do 10 rokov života.
  • Ich predstavy o starobe sú v celku optimistické – „vlasy ako sneh a štyri zuby“.
  • Muži plánujú prežiť v dôchodku oveľa dlhšie ako ženy, aj keď zomierajú skôr.
  • Až 46 % mladých si myslí, že prežije starobu aktívnejšie ako ich starí rodičia.

Strašiakmi staroby pre mladých sú:

  • zdravotné problémy (36 %)
  • strata samostatnosti (27 %)
  • osamelosť (13 %)
  • finančné problémy (12 %)

Koľko sa dožívame a kedy sme objektívne starí?

  • Očakávaná dĺžka života slovenských žien je necelých 81 rokov, mužov o sedem menej, len 74 rokov.
  • Minulý rok bol priemerný dôchodkový vek na Slovensku 62 rokov a 202 dní.
  • Svetová zdravotnícka organizácia označuje starší vek ako 60 až 74 rokov, starý vek ako 75 až 89 rokov a nad 90 ako dlhovekosť.
  • Slováci v strednom veku sú relatívne zdraví a nepotrebujú pravidelne lekára, no v počte rokov života prežitých v zdraví sme na chvoste Európy (Eurostat).
  • Slovenky sa v zdraví dožívajú 57 rokov a Slováci len vyše 56 rokov. Len v susednom Česku to je asi 64 rokov.
Dospievajúci sú menej zhýralí ako kedysi!
Od hedonizmu k askéze? „Tí dnešní mladí,“ iste poznáte úvod tejto ponosy. Staršie generácie sa, skrátka, odjakživa sťažujú na tie mladšie, je to už súčasť folklóru pribúdajúceho veku. Aj keď má dnešná mladosť mnohé muchy a úskalia, nie je to s jej predstaviteľmi až také zlé.

Dnešní dospievajúci vo vyspelých krajinách údajne menej pijú, drogujú a dávajú si načas aj so sexom, vyplýva zo štúdie britského listu Economist na tínedžeroch z celého sveta. Jej čísla vás prekvapia! Priemerný vek, v ktorom mladí Austrálčania prvýkrát vyskúšajú alkohol, sa od roku 1998 zvýšil zo 14,4 na 16,1 roka. Aj keď skúsia, pijú menej.

  • Vo Veľkej Británii, kde pätina mladých od 16 do 24 rokov nepije vôbec, klesá počet krčiem asi o 1 000 ročne. „Mladí svojho času chodili piť a žúrovať a popritom niečo zjedli. Dnes je to opačne,“ hovorí riaditeľka britskej Asociácie licencovaných maloobchodníkov Kate Nicholls.
  • Podľa Európskeho monitorovacieho centra závislostí tiež od roku 1999 klesol počet 15- až 16-ročných, ktorí vyskúšali fajčenie.
  • Podiel úplných abstinentov sa medzi rokmi 2003 a 2015 vo Švédsku zvýšil z 11 % na 31 % a na Islande z 23 % na ohromných 61 %.
  • Mladí ľudia si tiež menej vzájomne ubližujú. V celej Európe klesajú krvavé bitky medzi 13- až 15-ročnými.
  • V roku 2007 bolo v Anglicku a vo Walese vo väzbe takmer 3 000 mladých ľudí; do roku 2016 to bolo menej ako 1 000.
  • Neplnoletí tínedžeri sú taktiež obozretnejší v sexe. V roku 1991 uviedlo 54 % vzorky 9- až 12-ročných Američanov, že už majú sexuálne skúsenosť, dnes ich vek stúpol na 14 až 18 rokov.
  • V celku extrémne je na tom Japonsko. V roku 2015 až 47 % Japoncov vo veku 20 až 24 rokov uviedlo, že ešte nemalo sex, pričom pred 13 rokmi to bola asi len polovica z tohto počtu.

Autor: Bona Ondrášková
Foto: Shutterstock

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Rodinný život"

Poradňa