Keď sa z kávy stane vášeň ... jeden deň s baristkou

Keď sa z kávy stane vášeň ... jeden deň s baristkou

Pojazdná kaviareň bola pre informatičku Dianu Laffersovú láska na prvý pohľad. V bratislavskom Starom Meste sa rozmohol trend pojazdných kaviarní, ktoré šíria v uliciach vôňu kávy.

Omamná aróma pohladí čuchové bunky okoloidúcich a priláka ich k netradičnej kaviarni, kde im s úsmevom pripraví kávu 28-ročná Diana Laffersová. Strávili sme deň s veselou brunetkou, ktorá pracuje ako baristka v prvej bratislavskej kaviarni na bicykli – u Pána Králička.

7:00 Príchod do práce
Pracovný deň sa začína v sklade, presnejšie v garáži, kde sú zaparkované jedinečné bicykle. Presnejšie trojkolky, so zázračnými skrinkami, ktorým kraľujú kávovary a mlynčeky na kávu. Pri príchode do garáže treba zapnúť kávovar, aby sa nahrial, zbaliť príslušenstvo, doplniť mlieko, nastaviť mlynček, skontrolovať, či niečo nechýba a vyraziť na stanovisko. Tentoraz je ním Primaciálne námestie.

7:30 Adrenalínový presun
Najmä zo začiatku je presun cez Obchodnú ulicu plný adrenalínu. Šoférovanie rozmernej trojkolky nie je vôbec jednoduché a popri tom treba brať ohľad na premávku v prebúdzajúcom sa meste a najmä vyhýbať sa električkám. „Najnáročnejšie je rozbehnúť vozík po zastavení uprostred kopca, veď plne naložený má vyše 400 kilogramov,“ prezrádza nám Diana, kým uvoľňuje cestu električke. Počas jazdy je obozretná a dáva pozor aj na neohľaduplných chodcov, ktorí prebiehajú pred trojkolkou.

8:00 Otvárame
Prichádza prvý zákazník, pýta si dvojitú kávu. Kým mu ju Diana pripravuje, on fajčí cigaretu a trie si rozospaté oči. Keď dostane do rúk svoju voňavú kávu, je razom čulejší. Káva s cigaretou zrejme predstavuje jeho ranný rituál, bez ktorého sa deň nemôže začať. O chvíľu neskôr prichádza párik turistov z Berlína a pri cyklokaviarni sa zastavujú aj stáli zákazníci, ktorí sa už radia k starým známym, a ak má baristka Diana práve čas, chvíľku s nimi poklebetí. Po kávu si chodí aj veľa zamestnancov z neďalekého magistrátu a okolitých kancelárií. Mnohí chodia na kávu denne, preto k pojazdnej kaviarni prichádzajú s vlastným hrnčekom.

9:40 Zákazníkovi treba porozumieť
Často sa stáva, že zákazník povie iba to, že si prosí „kávu“, čo je veľmi široký pojem, keďže každý si pod pojmom káva predstaví tú svoju obľúbenú. Pre niekoho je to miniatúrna čierna, pre iného kapučíno, pre ďalšieho veľké café latté. Diana upresňuje: „V takých prípadoch sa snažím od zákazníka zistiť pár otázkami, akú kávu si predstavuje.“

Zákazníci si od nej pýtali už rôzne bizarnosti. „Jeden pán sa uisťoval, či máme kávu bez lepku,“ s úsmevom spomína skúsená baristka, ktorú už neprekvapujú nezmyslené požiadavky zákazníkov ako veľké piccolo či kapučíno bez mlieka. Požiadavky niektorých zákazníkov sa však v baristických príručkách nenachádzajú: „Už sa stalo aj to, že pani si pýtala kapučíno bez vody.“

Zákazníkom, ktorí si pýtajú kávu flatwhite (na tento typ sa kreslia pomocou mlieka a kávy obrázky, takzvané latté art), vždy Diana nakreslí na hladinu srdiečko. V začiatkoch práce za kávovarom Dianu veľmi potešilo, keď sa zákazníkovi srdiečko od nej až tak zapáčilo, že oželel aj cukor do kávy, len aby si nepokazil obrázok.

Diana ku každej káve pribalí zákazníkom na cestu aj široký úsmev a prianie pekného dňa. Je úžasné pozorovať rozdiel medzi výrazmi na tvárach ľudí, keď k cyklokaviarni prichádzajú a keď od nej odchádzajú.

10:25 Káva musí byť stále fantastická
Keďže pojazdná kaviareň, v ktorej Diana robí, má dobrú povesť, káva musí vždy chutiť fantasticky. Preto je potrebné mlynček na kávu nastaviť počas dňa aj niekoľkokrát. „Správna hrúbka i trvanie mletia zŕn sú pre výslednú chuť kávy nesmierne dôležité. Na mletie kávy vplýva počasie i to, koľko zŕn je nasypaných v mlynčeku,“ vysvetľuje nám Diana.

Aj keď kávu miluje, v jej domácnosti by ste kávovar hľadali márne. Keďže veľa kávy vypije v práci, v súkromí si ju nerobieva, nehovoriac o tom, že najviac jej chutí, ak jej dobrú kávičku pripraví niekto druhý. Profesionálna deformácia trápi aj Dianu, keď ide niekam na kávu, všíma si prístup baristu k zákazníkovi a tiež to, ako sa správa k stroju, či všetko robí tak, ako má. Rada skúša nové druhy kávy, preto si pri cestovaní dáva dvojité espreso alebo filtrovanú kávu, v ktorých najlepšie vyniknú všetky chute.

12:30 Striedačka a hor sa do druhej šichty

V polovici otváracích hodín Dianu strieda kolega, ale pre ňu sa šichta zďaleka nekončí. Keďže je zároveň aj prevádzkarkou, čaká na ňu množstvo ďalších povinností. Treba sa postarať o zásoby, rozdeliť služby, zabezpečiť praženie kávy, dohodnúť prevádzku pojazdnej kaviarne na rôznych podujatiach a medzi Dianine kompetencie patrí aj starostlivosť o sociálne siete. Povinnosťou prevádzkarky je aj výber nových zamestnancov. „Naučiť sa robiť kávu? To dokáže každý… Ale mnohým ľuďom chýba ochota pracovať. Správny barista by mal mať aj charizmu a vedieť rozdávať úsmev, aj keď práve nemá svoj deň,“ hovorí Diana.

Trojkolka s kaviarňou nie je jediný dopravný prostriedok, ktorý sa v práci naučila šoférovať. Povinnosti ju prinútili, aby zvládla šoférovať aj dodávku. „Tie prekvapené pohľady ľudí, keď vidia útlu ženu za volantom veľkej dodávky sú neskutočné,“ smeje sa Diana.

17:00 Záverečná
Počas dňa sa môže stať, že ju niekto z kolegov v teréne zavolá na pomoc. O piatej popoludní sa pojazdné kaviarne zatvárajú, cez mesto sa presúvajú späť do garáže a adrenalínová jazda z rána sa opakuje. Zaparkovaním sa však šichta nekončí. Treba poumývať kávovar s príslušenstvom a doplniť zásoby, aby bolo ráno všetko pripravené a aby cyklokaviareň mohla spríjemňovať ľuďom aj ďalší deň…

Otec mi vyčíta: Dokedy chceš predávať kávu na ulici?
Diana študovala prekladateľstvo a tlmočníctvo talianskeho jazyka, kde sa venovala aj talianskej kultúre, ku ktorej káva neodmysliteľne patrí. Práve vtedy ako 22-ročná začala piť kávu. Zakrátko na jednom podujatí zbadala kaviarenský bicykel a okamžite sa do neho zamilovala.

Neskôr vyštudovala aplikovanú informatiku a pracovala v oblasti IT, ale po presťahovaní sa do Bratislavy nasledovala svoje srdce, ktoré ju ťahalo k cyklokaviarni. Splnila si túžbu, spravila si baristický kurz a začala pracovať v pojazdnej kaviarni ako baristka. Nedávno sa k tomu pridali aj povinnosti prevádzkarky. Už sú to tri roky, čo sa venuje káve a stále ju to nesmierne baví a napĺňa. „Otec sa ma vyčítavo pýta, dokedy chcem predávať kávu na ulici,“ priznáva so smiechom Diana, ktorá sa k informatike neplánuje vrátiť. Jej veľký sen do budúcnosti je dotiahnuť pojazdné kaviarne do Banskej Bystrice, odkiaľ pochádza a kam by sa rada vrátila…

Autor: Tatiana Kubicová
Foto: Robo Hubač
Za umožnenie reportáže ďakujeme kaviarni Pán Králiček

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Príbehy zo života"

Poradňa