Klaudia skúma tajomstvá antropológie: Osud ľudí číta z kostí

Klaudia skúma tajomstvá antropológie: Osud ľudí číta z kostí

Bratislavčanka Klaudia Kyselicová (33) má nezvyčajné povolanie. Je ako hrdinka zo známeho kriminálneho seriálu Kosti. Ona však na rozdiel od Temperance Brennanovej odhaľuje osudy skutočných ľudí...

Klaudia mala odmala jasno v tom, čím chce byť. „Vždy som vedela, že chcem robiť niečo s človekom a ľudským telom, ale nemala to byť medicína,“ začína svoje rozprávanie. Na štúdium biológie ju vzali bez prijímacích pohovorov, odtiaľ sa postupom času dostala k antropológii.

Hľadanie pokoja
„Už ako dievča som sa rada pohybovala v antikvariátoch a v knižniciach,“ rozpráva Klaudia. „Nachádzala som tam pokoj. A s rovnakým pokojom som sa stretla neskôr v zbierkach katedry antropológie, kde sú uložené kostry.“ A keďže tam pracuje menej ľudí ako na ostatných katedrách prírodovedeckej fakulty, nebol tam nikdy stres ani rušno. Dokázala sa tam dokonale sústrediť na prácu, lebo sama o sebe tvrdí, že je veľmi chaotický človek.

Prvý prípad
Klaudia si naň dobre pamätá, lebo bol odlišný ako iné prípady po ňom. „Pri pozostatkoch sme našli tašku. Boli v nej predmety, ktoré len tak bežne nepoužívate,“ hovorí Klaudia. Injekčné striekačky, skalpel, škrtidlo a mnoho rôznych povrazov. „Prípad bol veľmi zaujímavý a zároveň kontroverzný práve vďaka mimoriadne dobre zachovaným predmetom. Antropológovi sú však na osoh len občas alebo vôbec.“ Pre prácu antropológa je totiž dôležitý biologický materiál, teda kosti a zvyšky mäkkých tkanív ako svalstvo, chrupavky, vlasy či nechty.

Tri prania

Veľa nálezov sprevádza nepríjemný zápach, a tak sa Klaudii občas stane, že si prinesie domov okrem myšlienok na rozpracovaný prípad aj spomienku, ktorá nevonia vždy vábne. „Kostra sama osebe príliš nesmrdí, zápach sa spája najmä s mäkkými tkanivami,“ vysvetľuje a dodáva, že najintenzívnejší zápach, ktorý priam vráža do nosa, vytvára telo pochované vo veľmi vlhkej až močaristej pôde.  „Raz som mala problém sa pachu zbaviť. Nad rozkladajúcim sa telom som strávila niekoľko hodín. Nasmradlo mi z neho nielen oblečenie, ale aj vlasy. Oblečeniu nepomohli ani tri pracie cykly,“ prezrádza antropologička, ktorá chápe, že aj toto je súčasť jej práce.

Prácu si domov (ne)nosím
Napriek tomu sa Klaudia snaží oddeľovať súkromný život od pracovného, aj keď sa jej to nie vždy darí. Raz si vraj priniesla prácu domov a to doslova. Bola študentkou a v rámci prípravy na diplomovku pracovala so starými kostrami. „Presnejšie – analyzovala som zdravotný stav chrupu, preto som dôkladne kontrolovala všetky zuby. Keď som však prišla večer domov a vyzúvala si čižmy, z jednej vypadol ľudský zub. Nezostávalo mi nič iné, ako ho na druhý deň vrátiť pôvodnému majiteľovi.“

Ohľaduplný manžel

Svoje nezvyčajné zamestnanie sa snaží mladá antropologička oddeľovať od súkromia. Aj keď nie vždy sa dá od prípadu úplne odstrihnúť. So svojím budúcim manželom sa spoznala ešte pred začiatkom štúdia, preto bolo preňho prirodzenou súčasťou vzťahu Klaudiino nadšenie a neskôr aj práca. Dnes sa o detailoch a konkrétnych prípadoch, na ktorých práve pracuje, nerozprávajú. „Manžel rešpektuje, že pracujem s citlivými informáciami. Tak sa len spýta: Ako si sa dnes mala?“

Hlava od tela
Klaudia sa stretla s viacerými ľudskými osudmi. Existuje aj prípad, ktorý jej neprestajne rezonuje v hlave? „Každý je jedinečný. Preto viac ako nad ním rozmýšľam nad jeho okolnosťami. Najmä ak nie je k dispozícii priamy dôkaz, vtedy uvažujem aj o možnej príčine smrti...“ Možno preto Klaudii utkvel v pamäti jeden z takýto prípadov. Dôkaz, ktorý bol kľúčový, sa nedopatrením takmer stratil. „Išlo o hlavu, ktorá sa pri vykopávaní oddelila od zvyšku tela. A keďže sme hlavu analyzovali neskôr ako telo, bolo to zložitejšie,“ priznáva antropologička.

V teréne

Aby teda Klaudia nazbierala dostatok materiálu pre svoju prácu, chodí do terénu priamo na miesta nálezov. „Je to veľmi dôležité. Preto ak mám možnosť ísť priamo k pozostatkom, idem tam.“ Z akého dôvodu? „Som konzultantka, ale zároveň asistujem a dohliadam na to, aby v pôde nezostali drobné kostičky.“ Klaudiina prítomnosť na mieste nálezu je dôležitá aj preto, lebo sa pri práci zameriava na takzvaný posmrtný interval. Ten sa dá vypočítať na základe podmienok, v ktorých telo ležalo. Z kostí by ho zistila len veľmi ťažko.

Nie som Kosť
Aj vy prirovnávate Klaudiu k seriálovej Kosti? Tvrdí, že nie je žiadna televízna hrdinka. „Máme podobnú len pracovnú náplň, ale okrem reálnych metód v seriáli využívajú aj také, ktoré vo forenznej praxi nevyužívame. Je to doslova science fiction,“ ozrejmuje Klaudia. „A rozdiel je aj v tom, že s vyšetrovateľom nepracujem na tom istom pracovisku, preto by ste pri mne len ťažko hľadali Seeleyho Bootha,“ hovorí so smiechom.

Kosti neklamú
V reálnom živote sa z jedinej kosti nedá zistiť, čo sa stalo. „Nevyčítate z nej, ako človek zomrel. Nezistíte ani to, čo mal napríklad na raňajky,“ pokračuje Klaudia. „Kosť vám neprezradí všetko. Televízni antropológovia zistia, či bola obeť napríklad adoptovaná alebo že mala deň pred smrťou tajnú schôdzku,“ hovorí Klaudia s úsmevom. V reálnom živote dokážu odborníci zo zachovanej kostry zistiť vek, pohlavie a výšku, v niektorých prípadoch aj chronické ochorenia či prácu, najmä ak obeť pracovala manuálne. Každý z týchto ľudí mal svoj príbeh a ten sa snažím opäť oživiť,“ ukončuje Klaudia.

Autor: mam
Foto: Robo Hubač, archív K. K.

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Príbehy zo života"

Poradňa