Koľká v poradí ste sa narodili? Rodinná hierarchia sa môže odraziť na vašej osobnosti

Koľká v poradí ste sa narodili? Rodinná hierarchia sa môže odraziť na vašej osobnosti

Sú prvorodené deti v rodine skutočne cieľavedomí perfekcionisti, zatiaľ čo ich mladší súrodenci spontánni dobrodruhovia? Základnú typológiu súrodencov priniesol na začiatku 20. storočia renomovaný rakúsky psychoterapeut Alfred Adler. Veril a čiastočne dokázal, že „poradie v rodine“ zohráva významnú úlohu v neskoršom živote dospelého.

No prečo to tak je?
V roku 1953 vedec Rudolf Dreikurs dokázal, že rodičia sa k dvom potomkom nikdy nesprávajú rovnako a podľa veku im podvedome prisudzujú odlišné pozície v rodinnej hierarchii. Ak prvorodené dieťa disponuje vodcovskými vlastnosťami, môže to byť preto, že mu rodičia často prejavovali veľkú dôležitosť, a to mohlo ovplyvniť jeho postoj a správanie. Ako sa tieto závery môžu ďalej premietnuť do základných typov osobností?

Prvorodenci
Prvé deti sú v dospelosti zvyčajne nadriadenými osobami, ktoré dodržiavajú pravidlá, vedia rešpektovať, no aj vyvolávajú rešpekt a dôverujú autoritám. Často sa javia ako perfekcionisti, sú lepšími študentmi ako ich mladší súrodenci a v rodine ich väčšinou považujú za vážnejších, izolovanejších, ale aj opatrnejších ako neskôr narodených členov.

Psychoterapeut Adler ich opisuje aj ako svedomitých, spoľahlivých, disciplinovaných, samostatných, nezávislých, uzavretých, vodcovských a orientovaných na cieľ. Pracujú tvrdšie preto, aby potešili svojich rodičov, s ktorými majú akýsi exkluzívny, seriózny vzťah. Je tiež väčšia pravdepodobnosť, že budú mať introvertnú, racionálnu a analytickú osobnosť.

Prostredníci
Dieťa, ktoré príde na svet medzi staršími a mladšími súrodencami, môže mať logicky ťažkosti s uplatnením svojej pozície v rodine, ale aj v živote, a je možné, že stratí sebadôveru. „Stredniatka“ vynikajú v udržiavaní prímeria a pokoja medzi ostatnými a vo všeobecnosti sa považujú za nekonfrontačné, nekonkurenčné, diplomatické a kompromisné osoby. Adler ich v dospelosti definuje ako vnímavých, spoločenských, ľudských, starostlivých, empatických, tolerantných, lojálnych a nezávislých ľudí.

Z týchto charakteristík sa dá usúdiť, že prostredné deti uprednostňujú emócie a dojmy pred analytickým myslením a posudzovaním. Títo „vnímači“ sa snažia život skôr pochopiť, ako ho ovládať a spravidla sú v ňom vyrovnaní a pružní. Najväčšími hodnotami sú pre nich harmónia, emocionalita a medziľudské vzťahy.

Najmladšie deti
Najneskôr narodené deti sú logicky rodinní (a rodení) miláčikovia. Všetko seriózne a ťažkopádne už za nich vyskúšali starší súrodenci a najmenší často len zlížu smotanu už vypracovaných postupov, výsledkov, kompromisov a skúseností. Majú tak oveľa väčší priestor na vlastnú kreativitu a väčšiu toleranciu okolia k ich omylom, preto aj menšiu motiváciu sa o niečo snažiť.

Rodičia k nim majú oveľa zmierlivejší prístup a často aj starší súrodenci. To všetko im dodáva dostatočný priestor na vlastný, osobný šarm. Títo ľudia sú považovaní za obľúbenejších, láskavejších, no aj presvedčivejších a atraktívnejších ako starší v rodine. Adler ich opisuje ako spoločenských, príjemných a láskyplných, spontánnych a dobrodružných, no aj ako manipulátorských. Nie rozumovo, skôr emocionálne.

Je pravdepodobné, že podobne ako prostredné deti stavajú viac na citové vnímanie ako na racionalitu a žijú pružným a spontánnym spôsobom, ktorý sa iným môže zdať ľahkovážny a nestabilný, pričom uprednostňujú slobodu a dobrodružstvo pred pravidlami a obmedzeniami.

Jedináčikovia
Prvé deti sa v štúdiách ukázali ako svedomitejšie, ambicióznejšie, bystrejšie vo vzdelávaní, dominantnejšie v spoločnosti, konzervatívnejšie, niekedy aj staromódnejšie. Dôležitým faktorom pri utváraní ich osobnosti je aj to, že sa nikdy nemuseli stať súčasťou súrodeneckej rivality. Môžu mať ťažkosti asimilovať sa do veľkých skupín alebo v nich budú chcieť dominovať.
Nemať súrodencov však umožňuje väčšiu rôznorodosť osobností, väčšiu možnosť takpovediac dospieť „po svojom“.

To však neznamená, že výchova bez súrodeneckých vplyvov nemá na nich žiadny dosah. Jedináčik môže byť aj stigmatizovaný. Okolie naňho častejšie reaguje stereotypne a predpojato. Očakáva sa, že jedináčikovia budú rozmaznaní skôr, než sa prejavia. Keďže im chýbajú súrodenci, akoby strácali rovesníkov, ktorých si musia, ak majú záujem, nájsť sami. Viac ako ostatné deti tak musia pracovať na rečových a spoločenských zručnostiach.

Čo sa týka introvertnosti (zaoberanie sa vnútorným svetom myšlienok a pocitov) a extrovertnosti (dominantný záujem o vonkajší svet a ľudí), nie je to jednoznačné, respektíve to jedináčikovia môžu mať prepojené. Prirodzene introvertné dieťa totiž ako jedináčik musí preukázať aj extrovertné vlastnosti, aby si vybudovalo vzťahy, a prirodzene extrovertné dieťa sa musí naučiť fungovať aj bez rovesníkov – samo so sebou a s vlastnými myšlienkami.

Čo vraví veda?
Moderný výskum naznačuje, že „adlerovské teórie“ obdobia narodenia môžu byť veľmi zjednodušené. Je potrebné v nich zapojiť aj úlohu iných vplyvov na osobnosť - pohlavia, genetiky, vekového rozpätia či sociálnych podmienok dospievajúcich detí. Štúdie ukázali, že prostredie (rodina, škola, priateľstvá) nie je jediným určujúcim činiteľom osobnosti. Nie je však ani zanedbateľné a malo by sa brať do úvahy, najmä preto, že mnohé štúdie poradia narodenia spolu do istej miery súhlasia.

Autor: Bona Ondrášková
Foto: Shutterstock.com

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Rodinný život"

Poradňa