Milovať cudzinca: Keď vaše srdce uletí zo Slovenska...

Milovať cudzinca: Keď vaše srdce uletí zo Slovenska...

Iné vystupovanie, ohnivý temperament alebo podmanivý šarm a uhladená elegancia. Ak v živote hlbšie spoznáte muža cudzinca, možno to nebude ako z filmu či románu, a možno práve naopak. Prečítajte si príbehy Sloveniek s takouto skúsenosťou, ktoré sme pre vás zozbierali.

Ohnivý Desperado
Soňa (39)

Nikdy som netúžila po vzťahu s cudzincom. Ani neviem, ako som sa namotala na jedného Mexičana žijúceho v Bratislave. Mexičania sú očarujúci, vedia o zvádzaní všetko. Tancovanie na nočnej ulici, prekvapivé večere pri sviečkach... O tom, že sú aj veľkí sukničkári, som počuť nechcela. Veď som bola jeho „mi amor“, jediná láska. Ako náš vzťah rýchlo vzplanul, tak sa aj zrútil. Po pár mesiacoch, keď sa ho moja mama spýtala, čo so mnou plánuje do budúcnosti, sa všetko zmenilo. Zrazu mal povinnosti, už toľko neodpisoval, cestoval, športoval... vraj sám. Zľakol sa.

Pochopila som, že mali všetci o jeho vernosti-nevernosti pravdu. Ešte aj indický predavač v obchode ma varoval pred mexickým sukničkárstvom. Rozchod bol veľmi emocionálny, priam teatrálny. Ako všetko s ním. Hlavne plný klamstiev. Ľutujem, že som natrafila na zlého Mexičana. Túto krajinu som vždy obdivovala. Otec miloval Desperada, chcel nejakého aj pre mňa... Neľutujem iba jedno, že som sa naučila plynule po anglicky, lebo tak sme sa rozprávali. Zaujímavosti, ako že položia aj život za rodinu, milujú hostiny, že fazuľa nie je top mexická potravina, som sa mohla dozvedieť aj inak. Mexičania to majú na Slovensku ľahké, zbalia dievča na temperament, na hnedastý kukuč.

Pre nich sme chladní, oni sa stále dotýkajú... A vôbec to nie sú (len) zavalití krpci so sombrerom na hlave. Ten môj bol svalnatý a vysokánsky. Nechcú sa viazať, bývať so ženou. Keď tak urobia, vraj je to dôvod na svadbu. Neviem, či to robia všetci, ale „trofej“ si aj po rozchode ten môj ešte chvíľu strážil. Chodil mi pod oknami aj s novou známosťou. Kontaktoval blízkych, ako sa majú. Sú to milovníci života... a čudáci.

Slnko v duši
Emília (54)

Môj príbeh by sa mohol začať aj vetou: „Nikdy by som nepovedala...“ Keď sa niečo podobné stalo mojim kamarátkam (dve si „priviezli“ manželov z Karibiku, jedna z Tuniska), ťukala som si na čelo a pýtala sa: „Neberie si ťa len kvôli papierom?“ Keď som spoznala Rubena z Kuby, logicky som bola podozrievavá.

A to už žil v Európe. Už prvý deň preskočila povestná iskra, rozum však protestoval. Ale verte mi, kubánska nátura vás dostane. Toľko radosti zo života, vášeň vo všetkom, čo robia... A najmä, kubánski muži vedia, ako dať žene najavo, že sa im páči. Ruben mi prvý večer povedal toľko komplimentov, koľko som dovtedy nepočula za celý život a v tom čase som si už veľa od lásky nesľubovala. No mal úžasnú trpezlivosť a išiel na to spôsobom – som tu, chcem ťa, ale ty rozhodneš kedy.

Asi dva roky za mnou chodil. Okrem toho, že sa v posteli vždy staral v prvom rade o mňa, nebolo to len o „tom“. Ktorý slovenský chlap bude s vami tancovať po kuchyni alebo šepkať vám do ucha bláznivé komplimenty? Stále. Takže, nakoniec som to uznala. Patríme k sebe a ja už bez toho slnka v jeho duši neviem a nechcem existovať. Manželmi sme tri roky, striedavo žijeme v Rakúsku, kde má prácu on, a na Slovensku, kde mám prácu ja. A ja už pomaly začínam veriť, že spolu zostarneme...

Moja láska neprežila
Eva (49)

Medzinárodný vzťah je najmä o rozdielnosti kultúr, a to aj vtedy, ak sú obaja vzdelaní a majú totožné náboženstvo. Náš vzťah dobre fungoval, ukončila ho až partnerova náhla smrť. Jeho rodina ma však nikdy naozaj neprijala. Zoznámili sme sa na Facebooku, hrali sme rovnakú online hru. Postupne sme si začali spolu písať a telefonovať, nakoniec mi poslal letenku a pozval ma na návštevu. To už sa nepodarilo... Bol zabezpečený, no po rozvode býval s rodičmi.

Pracoval pre banky a mal kontrakty aj pre OSN, ktoré chcel rozšíriť, aby mohol žiť v Európe. Začali sme sa pravidelne navštevovať. Moje okolie ho prijalo dobre, no z jeho rodiny bol od začiatku cítiť odstup. Myslím, že im nevyhovovala naša mentalita, otvorenosť a to, že žena má rovnaké slovo ako muž. Keď pred dvoma rokmi ochorel, prestal sa ozývať... Až od nášho spoločného kamaráta som sa dozvedela, že ho previezli do nemocnice a na druhý deň zomrel. Jeho rodina sa neobťažovala ma o tom ani informovať. Nebola som manželka, a tak som nebola nič...

Žiarlivý, ale môj
Dagmar (45)

Žijem s Chorvátom už 22 rokov. Začiatok bol ťažký. Iná mentalita, iné zvyky. O temperamente ani nehovoriac! Ale ak niekoho ľúbite, všetko sa dá prekonať – porozumením a dohodou. Manžel je nenormálne žiarlivý. Nerobí mi scény, skôr sa stresuje, aby sa mi niečo nestalo. Niekedy rýchlo vybuchne, no hneď sa aj upokojí. Je nerozhodný a sentimentálny, ale aj obetavý a svedomitý. A nevymenila by som ho za nič na svete!

Prekazila to mama
Jana (37)
Mala som 22 rokov a pracovala som v Taliansku ako animátorka. On bol Nemec, mal tridsať. Boli sme ako jeden. Dokončovali sme si vety, mali sme radi rovnaké veci. Po jeho odchode som každý druhý večer čakala pri telefónnej búdke na jeho hodinový telefonát. Pricestoval na Slovensko v deň môjho príchodu. Tešila som sa, ako predstavím mame muža svojich snov. Zrazu bolo všetko akési iné...

O budúcnosti sa prestalo hovoriť. Keď sme sa pri aute objali, plakali sme a vedeli, že to bude naposledy. Po rokoch mi mama povedala, že mu pre moje dobro vysvetlila, že máme úplne odlišné životy a ja musím doštudovať... Podľa mňa nie sú dôležité kultúrne rozdiely. Ide len o súzvuk dvoch pováh a ich ochotu sa rešpektovať.

Grécky archetyp?
Ivana (31)

Chodila som s Grékom v krajine, v ktorej som bola na stáži a on tam študoval. Mali sme obrátený harmonogram, bývali sme v odlišných mestách bez auta, a tak sme sa vídavali iba deň v týždni. Zbalil ma na to, že sa neokúňal a bol presvedčený, že ma chce, žiadna slovenská upätosť a mindrák. Bola to spaľujúca vášeň, nekončiace noci. Stále som nechápala, ako niekto môže toľkokrát... A už to asi nepochopím. Potom mi začalo prekážať, že spolu zdieľame viac posteľ ako myšlienky, a že aj keď je vzdelaný, nehovoríme spolu na vyššej úrovni.

Nevedela som rozlúštiť, či je to jeho náturou, mentálnou výbavou alebo jazykovou bariérou. Čo bolo odlišné, to boli naše zvyky. Ja som sa chcela zabávať, spoznávať, nadobúdať spoločné zážitky. On bol po celom týždni skôr grogy a gaučový typ. ,Skutočne sú Gréci takí sebeckí a leniví na všetko, okrem...?‘ vravela som si. A keď mi vznikol rodinný problém a on ma okamžite nepodržal, vykypelo to vo mne a skončila som to. Hrdo, úprimne, na úrovni. Dodnes nechápem, prečo to celé nebral ako románik, keď sa tak správal, ale ako nejakú osudovú lásku. Ešte po pár rokoch sa mi stále ozýva. No pre mňa to láska nebola. Bol to románik, ale neľutujem ho. Zistila som po ňom, čo skutočne chcem.

Vzťah s cudzincom?

Prečo áno

  • Budete empatickejšie k iným národom.
  • Lepšie sa naučíte jazyk (emočne sa študuje ľahšie).
  • Spoznáte inú krajinu „zvnútra“, nie ako turistka.
  • Môže to rozšíriť vaše pracovné príležitosti.
  • Vždy bude mať o čom hovoriť (a čo vysvetľovať).
  • Budete viac cestovať.
  • Nenarazíte naňho, ak sa rozídete (ani vaše okolie to tak nepoznačí).
  • Váš vzťah môže mať silnejšiu dynamiku a vášeň.
  • Budete si vzácnejší.

Prečo nie

  • Je to finančne náročnejšie.
  • Vaši blízki sú iní a môžete sa spolu cítiť izolovane.
  • Je ťažšie ubrániť sa žiarlivosti.
  • Zrejme zmešká viacero vašich dôležitých udalostí.
  • Konflikty môžu vzniknúť len pre nesprávny preklad.
  • Prinúti vás to k väčším kompromisom v rozhodnutiach.
  • Vyrástli ste inde a inak - porozumenie nemusí byť až také hlboké.

Autor: Bona Ondrášková
Foto: Shutterstock.com, archív respondentiek

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Rodinný život"

Poradňa