Dejiny ľudstva sú spojené s dejinami lesa. V praveku neexistoval človek, ktorý by nevyužíval jeho bohatstvo. Drevo na stavbu príbytkov, vodu z lesných studničiek na pitie, lesné plody a zver ako potravu, kožu zvierat na odievanie. Naši predkovia však v rastlinnej strave objavovali aj „tajomné sily“, ktoré ich zbavovali najrôznejších neduhov. A postupne sa učili používať byliny aj na liečenie.

Svedectvá o tom spred vyše 4 000 rokov sa našli v Ázii a Afrike. Len o niečo neskôr sa objavili u národov Strednej a Južnej Ameriky. Pred 3 000 rokmi už Číňania dokázali rastlinnými prostriedkami znížiť horúčku. Egypťania začali tíšiť bolesti zaschnutou šťavou z makovíc, Indiáni kurírovali zimnicu kôrou chinínovníka a v Indii používali rauvolfiu zmijovitú na liečenie duševných chorôb. Je zaujímavé, že práve z tejto byliny sa začali v polovici 20. storočia priemyselne vyrábať hypotenzíva, najmä rezerpín.

Herbár podľa našich babičiek
Zdroj: shutterstock
Herbár podľa našich babičiek

V 8. storočí cisár Karol Veľký dokonca nariadil pestovať liečivé rastliny aj umelo a vďaka ich účinkom začali vznikať prvé lekárne. Od 11. storočia existujú aj na území dnešného Slovenska zmienky o zbere liečivých rastlín, predovšetkým lesných. Zaoberali sa ním najmä staré ženy – bylinkárky alebo korenárky.

Na moravských kopaniciach vošla do dejín korenárka Pagačena, pretože pomocou byliniek dokázala navrátiť ohrdnutú lásku, stratené peniaze, zatúlaného psa, koňa – a hlavne zdravie. Podľa starých povestí zaznamenaných moravským zberateľom Františkom Bartošom skutočnú moc majú iba vlastnoručne nazbierané rastliny, najlepšie o polnoci pri splne Mesiaca alebo na svätého Jána. Dnes ich však zbierame kedykoľvek a kdekoľvek. A v lese ich vraj rastie najviac! Prečítajte si ktoré na ďalšej strane.

Viac informácií nájdete aj v aktuálnom špeciáli už v predaji

d
Zdroj: Báječná Žena