Stáročné zvyky Slovanov vrcholili aj pred letom. Ľudia odnepamäti oslavovali astrologický prechod do leta - na severnej pologuli.
Prečo oslavujeme?
Sviatky, ale aj výročia a pamätné dni ohraničujú časové úseky a pomáhajú nám kultúrne, duševne aj prakticky. Vďaka nim si jednoduchšie utrieďujeme zážitky a spomienky, slávnostné okamihy, ale aj povinnosti a činnosti späté s daným obdobím.
Čo je letný slnovrat?
ASTROLOGICKY
V tento čas - 21. júna je zvyčajne najdlhší deň a najkratšia noc. Slovo slnovrat alebo solstícium je odvodené z latinského sol - slnko a sistere – zastaviť sa, pretože Slnko sa z pohľadu Zeme v tento deň „hýbe najmenej“. Je to úsek, počas ktorého os Zeme obiehajúcej okolo Slnka k nemu smeruje najbližšie (počas zimného slnovratu zase najvzdialenejšie). Zároveň na (severnejšom) Obratníku Raka slnečné lúče dopadajú na zemský povrch najkolmejšie v roku.
NÁBOŽENSKY
Kresťanské oslavy letného slnovratu trvali asi dva týždne a vrcholili počas západu Slnka 23. júna, v predvečer Dňa sv. Jána. V Evanjeliu podľa Lukáša sa totiž píše, že svätý Ján Krstiteľ sa narodil šesť mesiacov pred Ježišom, teda polroka po Vianociach. Sviatok je jedným z mála, ktoré si pripomínajú výročie narodenia a nie smrti svätca. Svätojánske oslavy sú rozšírené po celom svete.
ĽUDSKY a PRÍRODNE
Zatiaľ čo zimný slnovrat ľudia slávili temnejšie, intímnejšie a pripomínali si zosnulých, na jar vítali život a lúčili sa so zimou, so všetkým meravým a zbytočným. No a v úvode leta zasa usporadúvali rituály späté s vítaním slnka a oslavou života a plodnosti, ktoré slnko symbolizuje - až kresťania si život zosobnili do narodenia Jána Krstiteľa.
Sexuálna mágia bola silná súčasť pohanských zvykov. Deti počaté za Svätojánskej noci dokonca nebrali ako nemanželské - až do verdiktu cirkvi.
