Na slovíčko so sebou: Samovrava je užitočná

Na slovíčko so sebou: Samovrava je užitočná

Aj vy sa občas rozprávate sama so sebou? Odborníci tvrdia, že na samovrave nie je nič zlé. Je samovrava výsadou hlupákov alebo inteligentných ľudí? Výskumníci na univerzitách Michigan State University a The University of Michigan to vedia. Tvrdia, že z IQ vám neuberie.

Zistili, že ak sa potichu rozprávate sama so sebou v tretej osobe, môže vám to dokonca pomôcť odbúrať stres a spracovať mnoho myšlienok a emócií. Ako to funguje v praxi? Ak sa sama seba opýtate: „Prečo mi je do plaču“, namiesto: „Prečo sa chce Dane plakať“, vytvára to podľa vedcov menšiu emocionálnu reakciu. Máte totiž pocit, že hovoríte o niekom inom a nie o sebe. Profesor psychológie Jason Moser vysvetľuje, že ak o sebe rozprávate v tretej osobe, automaticky sa začnete nad sebou zamýšľať tak, ako sa zamýšľate nad inými ľuďmi. A to vám pomáha udržať si čistú hlavu a emócie na uzde.

Ste osamelá?
Koučka Martina Magic tvrdí, že vnútorný hlas má za úlohu chrániť. Obsahuje zakódované informácie z pradávnych dôb vo forme ,uteč‘ alebo ,bojuj‘. „Vnútorný hlas môže vyjsť na povrch a tomu hovoríme samovrava,“ podotýka koučka. „Nevidím na tom nič zlé.“
Zároveň tvrdí, že samovrava môže byť priamo spätá s osamelosťou, je teda potrebné rozlíšiť, kedy k nej dochádza, akú má formu a či sa spája aj s ďalšími poruchami. „Vnútorný hlas (alebo dialóg) viete využiť na svoj prospech, platí, že to, čo si hovoríte, programuje váš mozog na danú realitu. Je nevyhnutné pristupovať aj k ,hlasu vo svojej hlave‘ vedome, teda neveriť všetkému, čo sa tam zjaví, a tiež kontrolovať smer myšlienok.“
 
Je to schizofrénia?
Ak ste sa už niekedy rozprávali sama so sebou, vedzte, že na tom nie je nič zvláštne. Robí to takmer každý, aj keď sa pred časom hovorilo o samovrave ako o príznaku duševnej poruchy. Podľa psychológa Sébastiena Dupontaa, autora publikácie Sám medzi ostatnými, je samovrava v psychiatrii naozaj jedným z prvých prejavov schizofrénie a niektorých psychóz. No ak nemáte poslucháča, nemusí to byť znamenie, že vám hrozí schizofrénia. Samovrava vraj vzniká, lebo vnútri človeka je niekoľko vrstiev. Je to ako dialóg s rôznymi dimenziami vašej osobnosti.

Dar z detstva
Ak trpíte hlasnou samovravou, môže mať pôvod ešte kdesi v detstve. Napríklad v čase, keď ste sa učili zapínať gombíky a každý úkon ste si nahlas povedali. V dospelosti to funguje podobne. Ak vykonávate dôležitú alebo namáhavú činnosť, ktorá vyžaduje plné sústredenie, možno si aj vy musíte povedať všetky postupy nahlas.

Počúvaj svoje myšlienky
Inú kapitolu ľudí tvoria tí, ktorí sa rozprávajú sami so sebou v duchu. Takto každý z nás strávi až štvrtinu svojho bdenia. Je to „rýchlejší“ spôsob samovravy, lebo pri ňom nemusíte zaraďovať myšlienky do slov, ako keď sa so sebou rozprávate nahlas. Niť myšlienok je preto rýchlejšia a vy môžete uvažovať nad viacerými problémami naraz bez toho, aby o tom niekto vedel.

  • Samovrava musí byť vždy pozitívna. Iba tá vám dokáže pozdvihnúť sebavedomie a naštartovať produktivitu.
  • Rozprávajte sa so sebou v tretej osobe, teda „ona“ alebo „on“, prípadne sa oslovujte menom.
  • Rozprávajte o čomkoľvek, čo vám beží v hlave. Dobré je, ak vás pri tom nikto nevidí.
  • Samovravu používajte, ak si potrebujete utriediť myšlienky alebo ak nechcete na niečo zabudnúť. Ak si problém „vypočujete“, lepšie sa vám vryje do pamäti.
  • Na ľudí, ktorí myslia nahlas, pozerajte s väčšou zhovievavosťou. Myslite na to, že ak si niečo chcete zapamätať, je lepšie si to prečítať nahlas ako len očami alebo povedať, ako len myslieť.  

Rozprávanie so sebou samým patrí k najnormálnejším a najprirodzenejším liekom, lebo podľa niektorých odborníkov sú choroby prejavom nahromadeného stresu. Samovravou vraj „trpia“ väčšinou jedináčikovia alebo osamelí ľudia. Neznamená to však, že by ste sa so sebou nemali rozprávať aj vy. Preto keď ste náhodou sama, pokojne sa so sebou porozprávajte. Možno sa vám podarí vytriediť rozlietané myšlienky alebo sa vám aspoň uľaví, lebo ste sa poriadne „vykecali“.

Vedeli ste, že...?
… choroby, ktoré sa najčastejšie spájajú s emocionálnou nepohodou, sú žalúdočné vredy a srdcovo-cievne ochorenia? Ak „to“ zo seba nedáte von, ohrozujete aj nadobličky. Tie pri pretrvávajúcom hneve stále produkujú adrenalín, ktorý ich zbytočne zaťažuje.

Čo na to odborník?
Ako to teda so samovravou je? Na naše otázky odpovedá psychológ Michal Kopecký.
Je samovrava prejav nízkeho IQ?

Nemyslím si, že je to znak nízkeho IQ či nejakej psychickej poruchy. Každý z nás sa rozpráva sám so sebou.

Prečo to robíme a čo to o nás prezrádza?
Záleží na tom, ako sa so sebou rozprávate. Ak sú vaše myšlienky negatívne v štýle „Ja krava“, tak aj vaše sebavedomie a sebaobraz budú trpieť a celkovo si budete priťahovať do života negatívne situácie a ľudí. Naopak, keď sa so sebou rozprávate pozitívne: „To zvládnem, ja to dám, dnes je úžasný deň“, potom aj vaša nálada bude niekde úplne inde a na základe toho budú vyzerať aj vaše výsledky a život.

Kto sa so sebou rozpráva najčastejšie?
Či už blázni, alebo múdri ľudia, ide o to, AKO so sebou hovoríte, nie ČI so sebou hovoríte. Každý človek denne triedi v hlave mnoho myšlienok, ktorými sa prihovára sám sebe. Na tom nie je nič zlé.

Dá sa od toho odnaučiť? Ak áno, ako?
Možno sa odnaučiť baviť sa so sebou negatívne. Uvedomiť si takúto myšlienku a prepísať ju pozitívnou alternatívou.

Mnohí samovravou riešia problémy, opakujú si nákupný zoznam alebo úlohy, ktoré musia počas dňa zvládnuť. Naozaj si vypovedanú myšlienku zapamätajú skôr?
Áno, aj keď odporúčam tieto veci dostať z hlavy do aplikácie alebo na papier. Je jednoduchšie držať niektoré myšlienky zbytočne v hlave.

Autor: Marcela Martinková
Foto: Shutterstock, archív

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Choroby"

Poradňa