Odkrýva tajomstvá spod zeme: Jeden deň s... archeologičkou

Odkrýva tajomstvá spod zeme: Jeden deň s... archeologičkou

Archeologička Jaroslava Schmidtová (61) pracuje na jednej z najzaujímavejších historických lokalít v bratislavskom regióne. Antickej Gerulate v Rusovciach sa venuje už takmer tridsať rokov.

7:30
Ranná káva a e-maily

Jaroslava dnes prišla do roboty o pol ôsmej, obyčajne jej príchod do práce závisí od toho, či ide v ten deň do terénu. Vtedy sa s kolegami stretáva v kancelárii už o siedmej. Honosne sme to nazvali kancelária, v skutočnosti je to malá miestnosť hneď vedľa skladu, vybavená počítačom, písacím stolom a stoličkou. To je všetko, čo Jarka pri svojej výskumnej práci potrebuje, väčšinu času aj tak trávi v teréne alebo v samotnom areáli múzea Gerulata.

Po príchode si archeologička najskôr uvarila kávu, potom zapla počítač. „Ráno si vždy ako prvé kontrolujem e-maily, čo je urgentné, vybavím hneď,“ vysvetľuje. „Teraz je urgentných vecí viac, lebo čakáme na schválenie financií z ministerstva kultúry na projekt rekonštrukcie múzea, záchranné výskumy a tiež financie na vedecké a dokumentačné účely. Práve tu v Gerulate by sa malo čoskoro začať s rekonštrukciou areálu.“

8:00
Traja kolegovia

Presne o ôsmej prišli do areálu múzea pracovníci technických služieb. Jaroslava si s nimi najskôr prešla všetky plochy, ktoré treba pokosiť. Zvyčajne je kosenie areálu v ich réžii a má ho na starosti jej kolega, ale momentálne majú kosačku pokazenú, preto si zavolali externú firmu.

V Gerulate pracujú traja – ona ako archeologička a kurátorka; jej kolega Ľudovít Mathédesz, ktorý je odborným pracovníkom; a kolegyňa Svetlana Pivoňová, ktorá má na starosti pokladňu a lektorský výklad pre návštevníkov podáva okrem slovenčiny aj v dvoch cudzích jazykoch. Len čo dala Jarka pokyny okolo kosenia, vybrala sa telefonovať. Potrebovala si dohodnúť stretnutie so stavebným referentom mestskej časti Rusovce. Dohodli sa hneď na jedenástu.

11:00
Najskôr zavolajú archeológa

Na stretnutie v areáli školy sme sa vybrali spolu s Jarkou. Cestou nám vysvetlila, o čo ide. „V areáli miestnej školy v Rusovciach sa bude dostavovať školská jedáleň. Musím sa tam ísť pozrieť, aká veľká bude plocha dostavby, koľko ľudí si mám hľadať, či tam použijeme stroje, alebo pôjdeme ručne...“ Zbadala môj nechápavý pohľad, a tak sa hneď poponáhľala s vysvetlením. „Viete, mojou hlavnou náplňou práce je archeologický výskum, a keďže sa nachádzame na dôležitej archeologickej lokalite, ktorá je živá a neustále tu prebieha výstavba a dostavba, stavebníci majú povinnosť pred začatím stavby volať archeológa.“

„Ako dlho trvá takýto výskum?“ pýtam sa. „To závisí od lokality. Keďže Rusovce poznáme, vieme, čo môžeme v jednotlivých častiach očakávať. Ak je predpoklad nejakého nálezu, vieme, že výskum môže trvať aj mesiac a dlhšie. Ak kopeme len obvodové ryhy v pôdoryse stavby, zvyčajne sme za deň hotoví,“ odpovedá archeologička.

12:30
Poslúchajú ženu

Múzeum Gerulata je otvorené od desiatej do sedemnástej, a tak Jarka spolu s kolegami nemá čas na obednú prestávku. Aj preto si najčastejšie nosia obed so sebou. Keď sme sedeli v jej improvizovanej kancelárii, využila som čas na to, aby som sa jej povypytovala, čo ju na jej práci najviac baví. „Jej rôznorodosť,“ odpovedá pohotovo. „Lebo ste aj v teréne, aj sedíte za počítačom a získavate informácie. A potom, vždy som mala okolo seba dobrý kolektív spolupracovníkov, a to je základ spokojnosti v celom živote,“ dodáva s úsmevom.

Počasie ju pri práci v teréne nerozhádže. V daždi, vo veľkej zime či v extrémnych horúčavách sa totiž nekope. Výnimkou sú niektoré výskumy líniových stavieb. Často spolupracuje s miestnymi chlapmi, ktorých si už pri výkopových prácach overila. No zabrať jej občas dajú veľké stavby. „Tam sú väčšinou chlapi – bagristi, ktorí nerozumejú, prečo majú poslúchať nejakú ženu, ktorá im káže, ako majú bagrovať,“ sťažuje sa Jarka.

13:30
Archeologička aj kurátorka

Po obede sa Jarka venovala svojmu druhému rozmeru práce – kurátorstvu. V areáli múzea sa nachádza mobilná zeleň exotických rastlín, ktoré rástli aj v Ríme v časoch staroveku. Bolo im treba pripraviť nové informačné tabule, na ktorých sa okrem názvu daných rastlín budú nachádzať aj krátke príbehy, mýty, ktoré sa viažu k jednotlivým rastlinám. Vidieť, že Jarka prácu kurátorky v múzeu berie poctivo a aktívne sa stará aj o výstavy v múzeu – vyberá predmety, robí katalógy, a keď si ju vyslovene nejaká skupinka návštevníkov múzea vyžiada, ide aj lektorovať, aj keď to bežne nerobí.

15:00
Nová výstava

V popoludňajších hodinách si Jarka potrebovala vyčleniť čas aj na prípravu podkladov k novej výstave, ktorú pripravuje so svojím kolegom Ľudovítom Mathédeszom. Tá bude pri príležitosti plánovaného zápisu dunajskej časti bývalého rímskeho opevnenia (Limes Romanus) do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. „Obsahom výstavy budú aj informácie, čo je Limes Romanus, predstavenie rímskych zbraní ako doklad vojenstva v tejto časti.

Gerulata bol totiž rímsky vojenský tábor,“ vysvetľuje archeologička. V múzeu už teraz chystajú predmety, ktoré budú na výstave prezentovať, niektoré z nich sa zatiaľ nachádzajú v reštaurátorských ateliéroch. Jarkinou úlohou je vymyslieť koncept celej výstavy, rozvrhnúť, čo pôjde do ktorej vitríny a pripraviť texty, ktoré budú umiestnené na paneloch pri vystavovaných predmetoch. Súčasťou jej práce je aj tvorba katalógu k výstave. Priznáva: „To je najväčšia robota. Pri tvorbe katalógu aktívne spolupracujem aj s prekladateľkou a grafikom.“

16:30
Niekedy pokračuje aj doma

Múzeum je otvorené do piatej popoludní, no Jarke sa dnes podarilo odísť už o polhodinu skôr. Niekedy pokračuje s prácou aj doma. Najmä keď robí na väčších výskumoch, ktoré si vyžadujú i podrobnú dokumentáciu. Doma zvyčajne študuje aj odbornú literatúru. Často sa spolu so svojím tímom zúčastňuje i na medzinárodných projektoch, vzhľadom na lokalitu spolupracujú s Rakúšanmi i s Maďarmi. Zúčastnila sa aj na väčších medzinárodných projektoch, súvisiacich s limesom. Hoci Jarkina práca nevyzerá ako z filmu o Indiana Jonesovi, aj tak je veľmi zaujímavá, veď odkrýva tajomstvá, ktoré dlho ležali pod zemou, skryté pred našimi očami.

Dve detektívky
Archeologický výskum v teréne má svoju postupnosť. Pri niektorých predmetoch sa hneď dá odhadnúť, o aký materiál ide, iné si vyžadujú ďalšie spracovanie v reštaurátorských dielňach. Prv než predmet putuje do reštaurátorskej dielne, musí byť zaevidovaný a musí mu byť priradené číslo s informáciou o presnom mieste nálezu. Samotný vedecký výskum prebieha, až keď je predmet zreštaurovaný. „Prvá detektívka je, keď ste v teréne, druhá, keď píšete správu a hľadáte analógie v literatúre,“ priznáva Jaroslava Schmidtová.

Autor: Natália Šepitková
Foto: Robo Hubač

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Príbehy zo života"

Poradňa