Osud akoby skúšal, koľko vydržíme...

Osud akoby skúšal, koľko vydržíme...

Raz v nedeľu ma priateľka pozvala na futbal. Po chvíli som zbadala, že jeden mladík nevie zo mňa spustiť oči. Hanbila som sa. Navyše, bol zavalitejší a mal fúzy, ktoré som z duše neznášala.

A predstavte si, ešte v ten večer prišiel za mnou do práce na nočnú zmenu. Ponúkal mi nejakú dobrú knižku, ale odbila som ho, že nemám čas. Na druhý deň sa veľmi chcel stretnúť, vraj je to pre neho dôležité. Zo zdvorilosti som súhlasila. Janko ma asi dve hodiny zasýpal otázkami. Po tejto „skúške“ ma objal, hoci som bola proti, ale to, čo nasledovalo, bolo ako výbuch sopky…

Do roka a do dňa
Povedal: „Slečna, milujem vás a chcem si vás vziať za manželku.“ Stratila som farbu, zaskočená som nevedela, čo robiť, čo odpovedať. Janko časom schudol, oholil si fúzy a do roka a do dňa bola svadba. Odvtedy sme spolu už tridsaťtri rokov. Máme tri deti, ja mám 56 rokov, Janko o rok viac. Náš vzťah vydržal, hoci život nám pripravil aj veľmi kruté chvíle… Pred 30 rokmi nám pred domom autobus zabil trojročné dievčatko. Strašné nešťastie! Tak ma to ochromilo, že som nevládala stáť na nohách, myslela som, že tú bolesť neprežijem.

Môj muž stál pri mne a pomáhal mi prekonať spoločný žiaľ, na ktorý nevieme zabudnúť. Rok nato sa narodil Janík. V štyroch rokoch utrpel pri bicyklovaní ťažký úraz kolena a poškodilo mu to šľachy. Manžel ho rýchle odviezol do nemocnice, kde malého tri hodiny operovali. Bývali sme so svokrovcami. Keď sa svokor dozvedel, čo sa stalo, veľmi sa zľakol, celú noc nezažmúril oka a o siedmej ráno zomrel na infarkt. Viete si predstaviť, akou skúškou lásky a vzájomnej pomoci sme museli prejsť?

Obdiv svorky
O ďalší rok sa nám narodila Ľubica, ale lekári mi povedali, že zomiera, nech jej manžel prinesie oblečenie do truhličky a zariadi všetko potrebné. S Božou milosťou sme čakali a modlili sa, či malá prežije. Trvalo to asi týždeň, až sa nakoniec vyliečila. Dnes je z nej zdravá žena aj vďaka môjmu manželovi, ktorý jej zohnal nevyhnutné drahé lieky zo zahraničia. A osud akoby skúšal, koľko toho vydržíme…

O pár rokov svokra ochorela na karcinóm prsníka. Žila s tým deväť rokov, ale posledné štyri mesiace boli pre mňa vyčerpávajúce. Podávala som jej lieky a injekcie, schudla som desať kíl, do poslednej chvíle som ju ošetrovala. Keď odchádzala, povedala nám, že umiera spokojná, lebo vidí, že sa s manželom máme radi a vieme spríjemňovať život nielen sebe, ale aj iným…

Prajem im taký život
Výpočet jóboviek však ešte nie je na konci. Pred šiestimi rokmi dostal môj Janko infarkt, o rok ďalší, odvtedy je na invalidnom dôchodku. Vďaka jeho dobrote a láskavosti mu dnes vraciam to, čo pre mňa a pre našu rodinu urobil. Máme sa stále radi, aj v našom veku môže láska prekvitať. Taký život by som priala všetkým, ktorí nič podobné nezažili. Najmä mladým, ktorí sa neraz rozchádzajú po prvej vážnejšej skúške..  

Anna

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Financie"

Poradňa