Príbeh Táni: Poznali sme sa len z fotiek

Príbeh Táni: Poznali sme sa len z fotiek

Mala som asi päť rokov. Mama s otcom nežili dobre, stále sa hádali, najmä pre nejakú Alenu. Vraj na ňu treba každý mesiac platiť…

A otec zarába málo, nevie nič urobiť okolo domu, pomaly ani vymeniť žiarovku. Mama bola rezká žena, v práci sa jej darilo, nejeden chlap sa za ňou otočil. Bola stále upravená, moderne a vkusne sa obliekala a pekne obliekala aj mňa. Ocenila som to, keď som bola staršia a chcela som byť stále in.

Nech pošle peniaze!
Otec bol síce citlivý muž obdarený humorom, no rád si vypil, aj preto sa s ním mama chcela rozviesť. V deň rozvodu som mala celý čas bruchabolenie, ako to dopadne. No poobede prišli naši, že sa nerozvádzajú, ale otec sa od nás odsťahuje. Bolo to celkom rozumné riešenie. Otca som mala svojím spôsobom rada. Odišiel do Česka k svojim rodičom.

Niekde tam vyrastala aj Alena, teda moja nevlastná sestra, so svojou mamou a s otčimom. Otčim si ju neadoptoval, a tak sme mali rovnaké priezvisko. S otcom sme si často písali. Mama mi kázala, nech mu napíšem, ako ťažko sa nám žije, aby poslal nejaké peniaze. Splnila som jej prianie, ale otec neposlal ani halier navyše. Ja, brat a nevlastná sestra, to boli troje výživné. Aj on potreboval z niečoho žiť…

V siedmom nebi s Pierrom
V listoch otec často spomínal moju sestru Alenu, ktorá začala študovať ruský a francúzsky jazyk vo vtedajšom Stalingrade. Tam sa zoznámila s Francúzom Pierrom, ktorý bol od nej o dosť starší. Ale vraj to bola láska na prvý pohľad. Alena bola pri ňom ako v siedmom nebi. Po skončení školy sa zobrali a odišli bývať do Paríža. Narodili sa im dve utešené dievčatká.

Pierre mal ešte dcéru Marion z predošlého nešťastného vzťahu. Tá žila s nimi. Nemala to veru sestra ľahké. A opäť vstúpil na scénu alkohol. Pierre mu prepadol, nebol s ním žiadny poriadny život. Sestru neraz aj zbil alebo opitý robil cirkus na celý činžiak. A že nech si ide, skade prišla. Alena toho už mala dosť, využila situáciu, keď bol Pierre mimo mesta. Rýchlo zbalila deťom potrebné veci a odišla na letisko. Smer: Československo.

Naživo je všetko iné
Vrátila sa domov k mame a otčimovi. Jej mama bola z rozchodu nešťastná, ale aj sa tešila, že má doma dcéru s vnučkami. Predala krásnu chatu, aby jej mohla kúpiť byt. Sestra si hneď našla prácu v škole, vyučovala cudzie jazyky. Medzitým náš spoločný otec zomrel po ťažkej chorobe. Alena sa chcela so mnou skontaktovať. Napísala na národný výbor, či jej nevedia zistiť moju adresu. A dočkala sa.

Veľmi ma potešil list od Aleny. Pocit, že mám takú šikovnú staršiu sestru, bol úžasný. A tak sme si začali písať listy, veď sme aj mali o čom. Preskákala toho v živote dosť, so všetkým sa mi postupne zdôverovala. Už som bola vydatá a mala dve deti. Aj tie jej boli približne v rovnakom veku. Raz mi Alena napísala, že idú zo školy na lyžiarsky zájazd do Tatier. Či by sme sa konečne nestretli. Poznali sme sa len z fotiek. Naživo je však všetko iné.

Stretnutie v Tatrách
S manželom a deťmi sme sa teda vybrali do Tatranskej Lomnice. Čakala nás na stanici s dcérkami a so svojou mamou. Keď som vystúpila z vlaku a zbadala ich, slzy mi vyhŕkli do očí. Slzy šťastia sa kotúľali po tvári aj Alene.

Objali sme sa a sotva si dokázali niečo súvislé povedať. „Tak ahoj, sestrička, konečne sa vidíme!“ Deti mali nové sesternice, hneď sa začala guľovačka, zábava a smiech. A my sme sa len rozprávali a rozprávali a boli sme šťastné. Odvtedy prešlo veľa rokov. Deti sa osamostatnili a my s Alenou sme spolu precestovali kus sveta.

Zážitkov máme neúrekom
Rodičia i brat mi už dávnejšie zomreli, jej tiež, a tak máme jedna druhú a veľmi si to vážime. Je skvelé, že sme sa po toľkých rokoch našli. Píšeme si každý deň o všetkom, čo práve robíme či prežívame. Veď čo robí človeka šťastným, to ho robí zároveň aj bohatým…

Čitateľka Táňa
Foto: Shutterstock

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Príbehy zo života"

Poradňa