Ako prežívate povinnú domácu karanténu?
Relatívne fajn. Po tých dvoch mesiacoch som si už zvykla na nový režim, ale neviem, ako by som to vydržala, ak by to trvalo dvakrát tak dlho. Teda, hlavne finančne. Začína mi veľmi chýbať práca, kolegovia, diváci a poslucháči. Moja kreativita trpí, lebo umelecký „home office“ pri dieťati nie je taký jednoduchý, ako som si na začiatku myslela.

Nelezie vám to už trochu aj na nervy?
Snažím sa to vnímať optimisticky a ako výzvu naučiť sa fungovať nanovo. Zisťujem, že veľa vecí nepotrebujem, že netreba toľko kupovať, ani sa sťažovať, ale vážiť si to vzácne, čo máme. A to je zdravá rodina. A zdravé vzťahy v nej.

Zisťujem, že veľa vecí nepotrebujem.
Zdroj: LÝDIA CZAKÓ
Zisťujem, že veľa vecí nepotrebujem.

Takže ste si ujasnili hodnoty?
Áno aj zvážila priority, dočítala knihy, ktoré som dlho odkladala, no hlavne dobieham stratený čas so svojím synčekom, ktorý musel začať chodiť do jaslí, aby som nás mohla uživiť. Niekedy je to dosť vyčerpávajúce. Hlavne sa už teším, keď sa opäť stretnem s priateľmi, ktorých som dlho nevidela, a slobodne vybehneme medzi ľudí bez toho, aby sme sa museli čohokoľvek obávať.

Všetko zlé je na niečo dobré. Vidíte niečo dobré aj na tom, čo postihlo našu krajinu?
Určite áno. Myslím, že sme sa všetci potrebovali zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo je podstatné. Pre mnohých z nás to bolo ekonomicky devastačné a zavládol strach z neistoty. Ale ako národ sme zvládli už aj horšie veci.