(Ne)chcená...
Jej otcom bol nemecký vojak Alfred Haase a matkou Synni Lyngstad. Tá mala s Alfredom románik na konci druhej svetovej vojny. Ľudia mali vtedy na nemeckých vojakov svoj vyhranený názor, a tak sa mladá matka a jej dcéra onedlho stali vydedencami vo vlastnej obci.
Frida sa totiž narodila v nevhodnom čase. Jej mama Synni mala len dvadsať rokov a v posledných mesiacoch vojny žila v nórskej dedinke Ballangen. Zaľúbila sa do nemeckého okupantského vojaka a to bol kameň úrazu. Alfred netušil, že so Synni splodil dieťa, preto sa po skončení vojny pokojne vrátil domov do Karlsruhe. Bol ženatý, len to mladučkej milenke počas ich romániku akosi „zabudol“ prezradiť. A Synni? Poriadne si to odskákala.
Márne čakanie
Po pôrode všetci z dedinky tvrdili, že Anni-Frid, teda Frida, je produktom projektu Lebensborn. Bol to program hitlerovského Nemecka, ktorého cieľom bolo na základe nacistickej ideológie o rasovej čistote zvýšiť počet árijských detí. Aby matka Fridu ochránila, odniesla ju k babičke do Švédska. Opustená Synni však naďalej znášala nevraživosť dedinčanov a tíško dúfala v návrat milovaného Alfreda. Nedočkala sa ho. Keď mala 21 rokov, zomrela za zlyhanie obličiek. Frida mala vtedy len dva roky...
Sláva aj odchod
Fridu teda vychovávala babička, ktorá si všimla, že jej vnučka má nesporné hudobné nadanie. Podporovala ju v ňom, a tak keď mala Anni-Frid trinásť rokov, už spievala na tanečných zábavách. A v sedemnástich si založila svoju prvú skupinu Anni-Frid Four. O dva roky neskôr sa vydala za muzikanta Ragnara Fredrikssona a po krátkom čase mu porodila syna Hansa a dcéru Ann Lise-Lotte. Keď však Frida vyhrala v roku 1967 švédsku talentovú súťaž New Faces a razom sa stala známou a obdivovanou, starostlivosť o dve malé deti jej bola na príťaž.
