V malebnej liptovskej obci sa herec s dobráckym úsmevom narodil 10. júla 1931. Zmaturoval na stavebnej priemyslovke a po ochotníckych skúsenostiach sa naňho usmiala šťastena – prijali ho na bratislavskú VŠMU. Málokto vie, že Ivan bol výborný lyžiar, dokonca sa prebojoval do širšieho výberu slovenskej reprezentácie. A keď raz lyže uprednostnil pred vysokou školou, preradili ho do nižšieho ročníka.

Svadba o pol roka

Prvé angažmán dostal Rajniak v roku 1957 v košickom Štátnom divadle. A neoľutoval, že sa vybral až na koniec republiky. Za deväť sezón si tam zahral Hamleta i Rómea, ale najmä sa zaľúbil do baletky Magdy. A o pol roka bola svadba! V roku 1966 dostal herec ponuku, ktorá sa neodmieta, a tak sa aj s manželkou sťahovali do hlavného mesta. V Slovenskom národnom divadle prežil 29 sezón, Magda neskôr pracovala ako šepkárka. Svojho muža často chválila, že jemu nikdy nemusela našepkať ani slovíčko, lebo bol na javisku vždy pripravený...

V jednom kolotoči

V 60. a 70. rokoch Ivana Rajniaka televízni a filmoví režiséri priam trhali za rukáv. Nezabudnuteľný bol ako kmotor Trnka v Rysavej jalovici, Oliver v trilógii Červené víno, ale najmä ako chatár a pašerák Valér vo filmoch režiséra Martina Hollého Medená veža a Orlie pierko. Spomeňme aj Zuzanku Hraškovie, Tri gaštanové kone, Málku či Sváka Ragana.

Surovec i milujúci človek

Dramatickým postavám, ktoré Ivan Rajniak pravdivo a presvedčivo stvárňoval na javisku SND, ale aj v televízii či vo filme, vtláčal jedinečnú ľudskosť a zraniteľnosť. Keď hral obyčajných ľudí, rád využíval „liptácku“ slovenčinu. Ale pamätáme si ho aj v postavách tvrdých a neoblomných chlapov, sedliakov, dedinčanov či partizánov, no našiel sa aj v klasickom repertoári či v komickej polohe. Mal citlivé vnímanie sveta a veľké porozumenie pre poklesky a pády svojich hrdinov. Zahral surovca i milujúceho človeka…

Hora, ty si môj svet

Pamätná tabuľa na Rajniakovom rodnom dome v Hybiach nesie toto vyznanie: „Hora, ty si môj svet.“ A na- ozaj, v Bratislave bol ako vo veľkom cudzom betónovom meste, kým jemu na Liptove spievali v horách vtáky, voňali lúčne trávy a kvetiny, jeho kroky vetrila plachá zver… Pôvodne chcel byť lesník, ale život to zariadil inak. V istom rozhovore priznal: „Sedím v Bratislave, ale už teraz túžim po zadymenej kolibe, dobrom ovčom syre a ľuďoch v horách. Sú jednoduchí, no takí rozvážni. Mám pocit, akoby si na každom kroku a v každom slove chránili tú dobrú ľudskú prapodstatu.“

S Mistríkom ako bratia

Keď v Tatrách nakrúcali film Medená veža, veľmi sa zblížil s Ivanom Mistríkom a so Štefanom Kvietikom. Okrem herectva ich spájala aj poľovnícka vášeň a očarenie horami… Hlavne Ivanovia boli z jedného cesta. Pani Magda si niekde zaspomínala: „Boli ako bratia, tak si rozumeli, aj jeden druhého pripomínali sklonom k melanchólii a uzavretosti.“ Radi sa obaja pozerali aj na dno pohárika, hoci režisér Hollý najmä Rajniaka obhajoval: „On pil zo slušnosti. Všade, kam vstúpil, si ho chceli uctiť a on nemohol odmietnuť…“ A bol to práve Rajniak s Ivanom Palúchom, ktorých mladá Mistríkova manželka Mária Klesniaková zavolala na miesto jeho tragickej samovraždy…

Uvažovali aj o adopcii

Svojej manželke Rajniak nikdy nepovedal inak ako Magdalénka. Tá zas o ňom hovorievala: „Ivan bol nesmierne dobrý človek, s ním sa nedalo ani pohádať. Čistá duša.“ V týždenníku PLUS 7 DNÍ jej zas on kompliment vrátil: „Moja láska, to je moja Magdalénka. Vždy, keď som spravil nejaký prehrešok, priznal som sa jej.“ A ešte dodal: „Nikdy som nebol svätý, ale moju Magdalénku som ani na malú chvíľu neprestal milovať. Ona je žena môjho života.“ Boli spolu 41 rokov a celé tie roky ich oboch trápila jediná vec – že im osud nedoprial mať deti. Uvažovali aj o adopcii, ale nejako to nevyšlo…

Samota v ústraní

Po roku 1989 začali na Rajniaka režiséri „zabúdať“. Poslednýkrát sa na javisku SND objavil ako Firs v Čechovovom Višňovom sade, no vtedy už bol vážne chorý. V zlatom fonde slovenského divadla však navždy zostane jeho neopakovateľný Pierre Bezuchov v dramatizácii Tolstého románu Vojna a mier. Zažiaril aj v inscenáciách Zberné stredisko, Sonatína pre páva, Miliónový Marko, Kráľ Ján, Koncert na sv. Ovídia, George Dandin, Svadba či Bockerer.

Obľúbený herec zrazu akoby zanevrel na divadlo i kolegov a utiahol sa do ústrania svojho malého petržalského bytu. A tam možno potajme sníval o puške na pleci a potulkách nádhernou liptovskou krajinou…