Ján Dobrík o chorom synčekovi: Vieme, čo mu dodáva silu

Ján Dobrík má výnimočnú manželku: Diagnóza nás viac spojila

Ján Dobrík je už iný: Choroba syna ho zásadne zmenila

V médiách začínala koncom roka 2006 ako redaktorka denníka Plus 1 deň. Po 15-ročnom pôsobení v šoubiznisovej redakcii istého online média sa rozhodla začať novú etapu v redakcii magazínu Báječná žena.

Eva Janovická

Hráte v seriáli, ktorý sa točí okolo vraždy. Aký ste mali pocit, keď ste sa na konci dozvedeli, kto je ten vrah? Hrozný. Netrafil som. Ani náhodou som okolo toho mena nechodil v tých mojich nejakých predikciách, že kto by to mohol byť. Je to napísané tak, že v každej jednej časti bude divák presvedčený, že to je niekto iný.

Vy ste dostali takú emocionálne náročnú úlohu otca, ktorý príde o syna. Ako ste sa na to pripravovali? To je pozorovanie, súcit a vlastná skúsenosť – pozorovanie ľudských situácií a ľudských reakcií, súcit s napísanou postavou Marka Lichnera a vlastná skúsenosť s tými emočne vybičovanými situáciami z vlastného života.

Manželku vám hrá Nela Pocisková. Riešili ste spolu tieto situácie, aby ste ich spolu čo najlepšie zvládli? Nebolo to tak, že by sme sa stretávali mimo natáčacie dni, ale pre Nelu to bolo tak, že čo natáčací deň, to náročný, naozaj emočne náročný deň. Takže sme sa ráno stretli v maskérni, tak v tichosti sme sa na seba pozreli a predtým, ako sme sa vôbec pozdravili, nám bolo obidvom jasné, že ten pohľad znamená: Ok, tak dnes to zase bude nálož. A nadýchli sme sa a išli sme do toho naplno. A o tých situáciách sme sa rozprávali v ten deň, keď sme ich točili.

Spomenuli ste, že máte tú ťažkú situáciu v súkromí, čo vám osobne dodáva silu, aby ste si tým prechádzali deň za dňom? Môj syn, moja žena, moja dcéra, všetci títo moji najbližší traja sú na rovnakom a veľmi vysokom piedestáli. Oni traja mi dávajú silu. Potom samozrejme ďalšia rodina, podpora rodiny a podpora priateľov. A to, že môžem pracovať. Lebo tú prácu mám rád, je to taká psychohygiena.

Choroba dieťaťa zasiahne do života ľudí a v niečom ich zmení. V čom to zmenilo vás? To sú také citlivé veci, ktoré by som si rád nechal pre seba. Ale áno, rozhodne ma to zmenilo. Inak vonia tráva, inak chutia raňajky, všetko je iné.

Tá situácia je vlastne ťažká aj v tom, že ju treba odkomunikovať s deťmi. Ako ste to zvládli, využili ste možno aj pomoc odborníkov? Nie, odborník je moja manželka, ktorá tie deti pozná najlepšie. A komunikovali sme s nimi v princípe tak, aby to bolo čo najpresnejšie. Komunikovali sme s nimi ako s rovnocennými ľudskými bytosťami. Povedali sme, že nevieme ten dôvod a ak nejaký dôvod je, to je už jedno, bráško. Volám môjho syna bráško. (úsmev) Teraz ide o to, že to musíme nejakým spôsobom začať riešiť a liečiť. Takže úplne priamo k Timkovi aj k Nikolke sme komunikovali, čo sa deje, čo to prinesie pre rodinu, pre neho, pre Nikolku a s čím sa budeme musieť v najbližších rokoch popasovať.

Mnohé páry takéto ťažšie situácie rozdelia. Zdá sa, že vy s manželkou to dokážete krásne ustáť a byť si oporou. To je pravda. Radšej by som rozprával o iných mnohých veciach, čo nás spájajú, než je táto diagnóza, ale toto nás paradoxne tiež spojilo. Ona je absolútne silná a je mi motiváciou.

A mali ste aj také chvíle, keď ste naozaj potrebovali byť sám? Jeden jediný raz, v 33. deň liečby som porušil pravidlo a plakal som v nemocničnej izbe. Vtedy ma doktorka poslala von, lebo ona videla, že potrebujem byť sám. Inak nie. Inak som teda radšej s Timkom než sám.

A aké máte obľúbené aktivity s vašimi deťmi? Maľujeme, rozprávame sa, hráme futbal, kreslíme, pozeráme rozprávky, škrabkáme sa, rozprávame sa o zvieratách, pozeráme vtipne videá, čokoľvek. Všetko máme radi. Uvedomujem si to stále viac a viac, že hocičo vlastne s nimi je najviac.

Vy teraz maľujete a výťažok dávate na pomoc iným deťom. Maľovali ste už aj predtým? Nie, vôbec. Vzniklo to tak, že keď nás po dlhých mesiacoch pustili z onkológie, tak sme boli doma konečne aj s Nikolkou. No a Niki dostala od môjho kolegu kufrík na maľovanie a Timko tiež naň pozeral, že čo to je, čo ideme robiť, a tak sme začali maľovať.

A nemali ste možno problém, že toto som ja nikdy nerobil a čo mám teraz namaľovať? Ono nešlo o to maľovanie a doteraz o to nejde. Bolo to iba spojivo, cesta k tomu, aby sme spolu trávili čas. Keby v ten deň povedal, že si ideme navliekať korálky, tak si navliekame korálky a pomáham onkológii predajom náramkov. Maľovanie bolo také zástupné, primárne sme chceli byť spolu.

Ale zdá sa, že vás to teda chytilo, že vás to aj napĺňa. Aj ma to chytilo, aj som sa veľa naučil, aj tu bol čas trávený s deťmi a neskromne som veľmi rád, že som našiel takýto spôsob skrz obrázky osloviť ľudí, ktorým sa to možno aj páči, ale hlavne chcú pomôcť.

A je to pre vás teraz ten najväčší relax alebo máte aj nejaké iné aktivity, pri ktorých dokážete vypnúť? Momentálne, a to je taký paradox, čo idem teraz povedať, ale ešte nikdy sa mi to nestalo. Momentálne najlepšie vypnem spánkom. Kúpil som si nový vankúš a záťažovú prikrývku a je to paráda. Každý večer sa teším do postele, každé ráno sa zobúdzam plný energie, oddýchnutý, mám čistú hlavu a kopec energie, takže oddychujem spánkom.

Čo vás dokáže najviac potešiť v dnešnej dobe? Keď si ľudia držia palce. Keď si navzájom prajú. Televízia Markíza zverejnila v rámci proma moju fotografiu, na ktorú Jakub Jablonský okamžite napísal: Môj najobľúbenejší herec. Poznáme sa trošku z Dunaja, kde sa naše postavy nestretli, trošku z Viny, kde máme šesť obrazov spolu. A je to krásne. Takže to mám rád, keď si ľudia držia palce.

Čo vás najviac inšpiruje v živote? Ľudia. Ja mám rád ľudí, rád ich pozorujem, rád sa s nimi rozprávam, rád som aj v debate, ktorá nie je iba o prikyvovaní, ale aj keď úctivou a inteligentnou formou dvaja spolu nesúhlasia. Aj to ma baví. Snažiť sa pochopiť názor toho druhého, jeho videnie sveta, jeho argumenty. Baví ma byť s ľuďmi, takže inspiráciu hľadám v ľuďoch.

Ján Dobrík o chorom synčekovi: Vieme, čo mu dodáva silu

Eva Janovická

Autor článku

Eva Janovická

Výber pre vás

Ján Dobrík o chorom synčekovi: Vieme, čo mu dodáva silu

Eva Janovická

Súvisiace články

Pochudnutá Drobová: Aha, ako parádne teraz vyzerá!

Maštalír medzi dvomi ženami: Sám nevedel, kam sa pozerať!

Gáboríkovci sa nezdajú: Takto ste Mariána ešte nevideli!

Autor článku

Eva Janovická

Výber pre vás