Keď sa porovnáte s dvadsaťročnou Nelou, aký vidíte rozdiel z hľadiska životného pocitu?
Pred dvadsiatkou som si hovorila, keď mala nejaká žena tridsať:„Panebože, to je ale stará teta.“ Zrazu je to tu a nechápem, ako sa to stalo. Zastavila som sa kdesi v šestnástich, tam to zostalo visieť, a tie roky preleteli, ani neviem ako.

Čo zásadné sa zmenilo okrem toho, že máte rodinu?
Veľa vecí v pracovnom aj v súkromnom živote. Na mnohé z nich sa pozerám inak. Možno s väčším nadhľadom, keďže už mám za sebou nejaké tie skúsenosti. Najväčšia zmena však je, že do môjho života vstúpili deti. Získala som odstup od svojej práce, ktorú som brala predtým príliš vážne, pripúšťala si všeličo a riešila, čo si ľudia myslia, nemyslia, čo povedia, nepovedia…

Nela
Zdroj: Archív N.P.

Uvedomili ste si to až pri deťoch?
Hlavne som si uvedomila, že ony sú zmyslom celého môjho bytia. To najpodstatnejšie, nech sa deje čokoľvek. Istota, že mám rodinu, domov, že vždy sa mám kam a ku komu vrátiť.

Cítite sa po tých desiatich rokoch aj umelecky zrelšia a odvážnejšia?
Určite áno. Skúsenosťami prichádzam na nové veci, jednoducho, mám viac rozumu… (Smiech.) Vekom získavam viac informácií, odstup, dokonca si viac vážim samu seba. A viac verím tomu, čo cítim na svojej umeleckej ceste.

A ak vezmeme do úvahy starostlivosť o pleť, postavu, zdravý životný štýl?
V ženských záležitostiach som trochu darebáčka. O pleť som sa predtým veľmi nestarala, začala som až teraz, neviem, či už nie neskoro. Pri deťoch seba riešim na poslednom mieste. Ale tridsiatku mám na krku, a tak som začala chodiť aspoň na kozmetiku. A postava? Čo v dvadsiatke išlo za týždeň dolu, dnes už nejde. Keď som vtedy týždeň nejedla chlieb, schudla som tri kilá. Dnes sa musím veľmi snažiť, aby mi nejaké to kilo odišlo.