Začnime úplne banálne: Ako sa máte?
Mám sa fajn. Moji rodičia sú zdraví, brat s rodinkou tiež a aj všetci ľudia blízki môjmu srdcu, takže viac mi k šťastiu netreba.

Pandémia je na ústupe a pomaly sa vraciame do starých koľají. Čo ste urobili ako prvé, keď sa uvoľnili opatrenia?
Nie som z tých, ktorý by hneď bežal na terasu a užíval si šálku kávy v centre mesta, ale priznám sa, že som si chvíľu zvykal, že opäť vidím tváre ľudí. Najviac sa však teším na to, keď sa uvoľnenie opatrení začne dotýkať aj tých, ktorým pandémia zastavila “stroje” ako prvým v poradí. Teším sa na prvé odohrané divadelné predstavenie či na koncert pred ľuďmi.

Kto chce vo mne vidieť len vyšportovaného blondiaka s modrými očami, toho budem ťažko presviedčať o svojom intelekte alebo názoroch, preto to ani nerobím.
Zdroj: archív
Kto chce vo mne vidieť len vyšportovaného blondiaka s modrými očami, toho budem ťažko presviedčať o svojom intelekte alebo názoroch, preto to ani nerobím.

Dalo by sa povedať, že vás situácia okolo koronavírusu aj niečo nové naučila?
Rozhodne. Naučila ma najmä to, že človek k šťastiu a na fungovanie naozaj nepotrebuje veľa. Stačí mať domov a niekoho, s kým ten domov bude zdieľať .

Médiá vás často označujú ako sexsymbol. Ako sa vnímate vy sám? Zdá sa vám tá nálepka príjemná, vtipná alebo vás, naopak, otravuje?
Kedysi ma to hnevalo, lebo už len samotné slovné spojenie sexsymbol vo mne vzbudzuje povrchnosť, ale dnes už si dokážem zachovať odstup. Kto chce vo mne vidieť len vyšportovaného blondiaka s modrými očami, toho budem ťažko presviedčať o svojom intelekte alebo názoroch a preto to ani nerobím. Žijeme vo svete predsudkov a človek by sa zbláznil, keby mal každému dokazovať, kým vlastne je a čo nosí v hlave či v srdci. Dôležité je vedieť sa na seba pozrieť do zrkadla.