Prísny režim v detstve
Narodil sa ako jedináčik. Milujúca a umelecky založená mama bola protikladom otca, tvrdého železni-čiara z Podbrezovej. Ten sa často obával, že mu žena syna rozmaznáva, a tak ho z času na čas pretiahol remeňom. „Cítil som prísnosť, veď som dostával aj bitku a kľačal som na kukurici – na zrnách,“ priznal pre denník Plus JEDEN DEŇ. Jeho otec našiel obrovskú vášeň v kartách, čo v úzkom rodinnom kruhu nikdy nerobilo dobrotu. Rodičia sa preto často hádali. Napriek tomu mal Chudík po celý život oporu vo svojej mame. Tá preňho znamenala celý svet. „Riadil som sa tým, čo mi zdôrazňovala mama. Hovorievala: Buď dobrý, múdry, správaj sa slušne a nikomu neubližuj.“
V puberte to s ním lietalo
Po mame teda zdedil vzťah k umeniu, po otcovi tvrdohlavosť, čo sa prejavovalo aj v jeho komplikovanej povahe. Na gymnáziu v Kremnici dostával rôzne napomenutia a domov sa nevracal s ukážkovým vysvedčením. Práve gymnázium ho však priviedlo na hereckú cestu. V štyridsiatych rokoch minulého storočia sa Chudík zúčastnil na okresných divadelných pretekoch v hre zvolenského ochotníka. Tam si ho všimol dramaturg Národného divadla Ján Sedlák. Ten 19-ročnému chlapcovi vnukol myšlienku, aby sa stal profesionálnym hercom. A keďže v kútiku duše po tom túžil, napriek otcovmu zákazu šiel za svojím snom.
Herecký život
Herecká profesia mu podstatnú časť života ako jedna z mála prinášala radosť a potešenie. Účinkoval vo viac ako sto televíznych filmoch, stvárnil stovky divadelných a dramatických postáv. Na doskách SND hral dlhých 70 rokov. Opakovane tvrdil, že herectvo si vydrel. Celý život sa riadil heslom požičaným od generála Milana Rastislava Štefánika: „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem.“
