Naozaj ste sa rozhodli zakotviť na dedine nastálo?
Áno, je mi tu dobre. Chalupu volám „môj domček“. Presťahoval som sa sem už začiatkom prvej vlny pandémie, keď sme ešte nevedeli, čo bude. Syn Roman sa vtedy vrátil zo štúdia v Spojenom kráľovstve na ročnú študijnú prax a musel byť dva týždne v karanténe. Manželka Janka karanténu podstúpila s ním a ja som bol v domčeku sám, aby sme sa navzájom neinfikovali.

Nikdy som nevedel, prečo vlastne domček mám. Chodili sme tam len občas na víkend opekať si.
Zdroj: Ivan Pastor
Nikdy som nevedel, prečo vlastne domček mám. Chodili sme tam len občas na víkend opekať si.

A dôvod?
Nevydržal by som byť doma zavretý, preto som radšej išiel z Bratislavy preč. Postupne som začal opravovať celý domček, dokonca som aj záhradkárčil. No ani teraz nezaháľam, lebo nám v záhradke vyrástli malé tulipány. Majú udrieť mrazy, preto ich zakryjem čečinou, aby púčiky nepomrzli.

To je však práca len na chvíľu...
Nenudím sa, lebo teraz som tu aj s manželkou, tak mám spoločnosť. Ale keď som bol v domčeku sám, urobil som si denný režim, inak by som sa zbláznil. Ráno som si zapol hudbu a pätnásť minút tancoval – zvyčajne na staré hity. Chvíľu som aj cvičil, najmä brušáky, potom som začal pracovať v záhradke alebo na dome. Verím, že záhradku obnovím aj tento rok.

Chystáte sa aj na nejaké novoty?
Zeleninu som minulý rok sadil do vyvýšených záhonov. Niečo sa mi podarilo dopestovať, niečo nie, ale nič to. Tento rok sa o to pokúsim opäť. Najväčšia radosť je, keď si ráno vytrhnem zo záhonu vlastnoručne vypestovanú reďkvičku...