Henrietta Swan Leavitt sa narodila 4. júla 1868 v mestečku Lancaster v americkom štáte Massachusetts. Otec George bol protestantský kňaz, matka Henrietta sa starala o rodinu. Henrietta vyrastala v harmonickom prostredí a celý život bola hlboko veriaca.

Dychtila po vzdelaní
Rodičia podporovali Henriettin výnimočný talent a umožnili jej štúdium na Oberlin College a potom na Harvardovej univerzite, kde v roku 1892 získala bakalársky titul. Študovala klasickú gréčtinu, umenie, filozofiu, geometriu a aritmetiku, až vo štvrtom ročníku sa prihlásila na prednášky z astronómie. Zároveň začala pracovať v tíme prezývanom „ženy-počítače“, ktoré v univerzitnom observatóriu manuálne spracúvali získané astronomické údaje. Henriettu si vybral sám riaditeľ observatória Edward Charles Pickering. Jej úlohou bolo merať a katalogizovať jasnosť hviezd zachytených na sklenených fotografických platniach. Ženy totiž vtedy ešte nesmeli obsluhovať teleskopy.

Stratila sluch
V roku 1893 Henrietta nazbierala v observatóriu dostatok skúseností, aby mohla urobiť skúšky z astronómie, ale nikdy sa na to neodhodlala. O päť rokov neskôr dostala miesto na Harvardovej univerzite a stala sa prvou kurátorkou zbierky astronomických fotografií. Potom sa však vybrala na cesty po Európe a absolvovala stáž na Beloit College vo Wisconsine. V tom čase ju choroba pripravila o sluch. Po návrate z ciest v roku 1903 sa Henrietta vrátila do Harvardovho observatória, kde spočiatku robila zadarmo, až neskôr jej dali skromný plat 10,5 dolára týždenne. So svojím hendikepom sa ľahšie vyrovnala, pretože v observatóriu pracovala aj ďalšia hluchá astronómka Annie Jump Cannon.

Henrietta Leavitt, US astronomer
Zdroj: Profimedia

Oddaná práci a rodine
Riaditeľ Pickering poveril Henriettu úlohou, ktorá bola náročná na sústredenie a presnosť – skúmať premenné hviezdy v Malom a vo Veľkom Magellanovom mraku zachytené na fotografických platniach zo stanice v Arequipe v Peru, ktorá patrila Harvardovmu observatóriu. Henrietta objavila 1 777 premenných hviezd a výsledky svojich pozorovaní publikovala v odbornom univerzitnom časopise. Ako prvá upozornila na vzťah medzi periódou ich svetelných zmien a priemernou svietivosťou. Jej objav poskytol astronómom tzv. štandardnú sviečku (astronomický objekt so známou svietivosťou), podľa ktorej bolo vypracovaných niekoľko metód na meranie vzdialeností galaxií v rozľahlom vesmíre.

Posunula hranice astronómie
V roku 1912 Henrietta skúmala pulzujúce premenné hviezdy v Malom Magellanovom mraku, ktoré označila ako cefeidy, a výsledky znázornila na grafe. Pod jej prácu sa podpísal riaditeľ Pickering, ale hneď v prvej vete bolo uvedené, že autorkou je „Miss Leavitt“. Neskôr objavila T Pyxidis – rekurentnú novu v súhvezdí Kompas vzdialenú od Slnka 6-tisíc svetelných rokov, ktorej silné erupcie boli naposledy pozorované v roku 2011. Henrietta bola v observatóriu veľmi obľúbená, považovali ju za láskavú, tvrdo pracujúcu, obetavú, veriacu, oddanú rodine a práci. Jej vedeckú prácu však často prerušovala choroba a rodinné povinnosti.

Veľká strata pre vedu
Henrietta Leavitt sa stala členkou mnohých astronomických spoločností a v roku 1921, keď sa riaditeľom observatória stal Harlow Stapley, šéfkou oddelenia hviezdnej fotometrie. Koncom toho istého roka, 12. decembra, však podľahla rakovine žalúdka vo veku 53 rokov. Kolegovia označili jej smrť za tragédiu z vedeckého i ľudského hľadiska. Pochovali ju v rodinnej hrobke na cintoríne v Cambridge v štáte Massachusetts, v epitafe však nie je ani zmienka o jej prínose pre astronómiu. Jej meno nesie asteroid 5383, kráter na Mesiaci a jeden z teleskopov v McDonaldovom observatóriu v Texase. Na jej prácu nadviazal astronóm Edwin Hubble.