NA úteku
Valika žije aj so 4-ročným Jankom neďaleko Banskej Bystrice. Život jej strpčoval partner, nazvime ho Peter. Ten ju psychicky týral, zamykal v byte a bol agresívny ešte pred pôrodom. Valika spomína: „Niekoľkokrát sa mi podarilo z bytu ujsť. Nikdy som však nestihla zavolať políciu. Peter mi bral telefón a poznal sa aj s policajtmi v meste.“ Napriek tomu sa nevzdávala a zopárkrát od tyrana odišla. Vždy sa však vrátila, lebo v hlave nosila starú múdrosť, že dieťa by malo mať otca. Navyše, mala pochybnosti, či sa sama dokáže finančne postarať o malého.

Jany Landl
Zdroj: Archív
Jany Landl

Valika prežívala ťažké obdobie. Dva týždne presedela pri zomierajúcej babičke. Bola s ňou až do konca a vtedy si veľa uvedomila. Myslela na to, aký krásny partnerský vzťah mala s dedkom: „Hovorili mi, že láska je dotyk a dotyk je láska,“ spomína so slzami v očiach Valika. „Dedko s babkou začínali deň tým, že sa chytili v posteli za ruky a aj končili deň dotykom, keď zaspávali znova sa chytili za ruky.“

POSLEDNÁ kvapka
Bol večer a Peter mal jeden zo svojich „temných“ okamihov. Valike nepekne nedával, vyhrážal sa jej a bol agresívny. Janko sedel v postieľke. Dráma sa odohrala kúsok od neho. Videl, ako otec ubližuje jeho mamine. Chcel ju brániť, ale nevedel to, bol príliš malý. Tak len tíško plakal, ťažko dýchal a veľmi sa bál. Utrpel traumu a Valika vtedy vyčítala v jeho očiach volanie o pomoc. Na druhý deň nabrala odvahu, zbalila sa a od Petra sa nadobro odsťahovala. Vraví: „Stala sa zo mňa slobodná matka. Netušila som, čo ma čaká, lebo všetko, čo bolo predo mnou, bolo nepoznané…“