Petra potrebovala spomaliť a úplne reštartovať svoj život. Pracovala v mediálnej agentúre. Práca ju bavila, možno preto neustriehla, že si naberá na plecia priveľa. Bolieval ju chrbát a bola stále vyčerpaná. Zaspávala kdekoľvek a kedykoľvek. Vyčerpanosť vyvrcholila vo chvíli, keď si prestala cítiť jednu stranu tela a zrazu nedokázala rozprávať.

Polovičný pes? „Bol to strašný pocit, hlava mi fungovala, všetko som si uvedomovala, no keď som sa snažila povedať, čo sa so mnou deje, vyšli zo mňa len čudné neartikulované zvuky,“ rozpráva Petra. Spomenula si na kamarátku medičku, ktorá tvrdila, že najdepresívnejšiu prax zažila na neurológii, kde sa pozerala na mladých ľudí, ktorí sa po mozgovej príhode učili znovu rozprávať či jesť príborom. Petra vedela, že je najvyšší čas radikálne zmeniť život.

„Už ako dieťa som psy milovala. Mama so smiechom hovorievala, že som sa vlastne narodila ako polovičný pes. Ešte som ani nevedela poriadne chodiť, už som sa snažila dostať k susedovmu čuvačovi. Hrávala som sa, že som pes, behala som po štyroch a vedela som napodobňovať rôzne psie zvuky,“ hovorí o svojom ranom detstve Petra.

Rezignácia na radosť Prvého psa dostala, keď mala deväť rokov. „Tešila som sa naňho už roky predtým, čítala som si knižky, poznala som rasy psov a ich charakteristiky. Chodila som na výstavy psov, no priznám sa, že tie sa mi nezdali až taký môj svet, vždy som radšej videla psy behať v prírode, hrať sa spolu a tešiť sa zo života.“

Petre sa vždy páčili poľovnícke plemená, aj keď poľovačky jej nič nehovorili. Lenže ak týmto psom neposkytnete dostatočnú náhradu toho, na čo boli vyšľachtené, môžu byť problémové. „Prejaví sa to akousi rezignáciou na radosť. Pri mojom terajšom psovi, írskom červeno-bielom setrovi, som zistila, že pre podobné plemená existuje pracovná disciplína, ktorá sa volá Field trial,“ vraví Petra. Vtedy prirodzeným spôsobom napodobňujete lov so psom, no nezabíjate pri tom zvieratá...

Pes nesmie byť lovec Ako prebieha výcvik poľovníckeho psa? Základom je, že pes vyhľadá v teréne zver, no nesmie ju sám štvať či zabiť. Naopak, poľovnícke psy, ktoré majú za sebou výcvik, by mali zvládnuť ostať v pokoji a zver nenaháňať, ani keď pred nimi nečakane vyskočí. „Môj pes má napríklad vedieť hľadať pernatú zver – bažanty, jarabice, prepelice – a vystaviť ju. To znamená ukázať zmeraveným postojom, kde je, bez toho, aby ju vyplašil či naháňal,“ vysvetľuje Petra.

Keď príde poľovník... Môže sa napriek tomu stať, že pes počas výcviku odbehne? „Mne sa to ešte našťastie nestalo. Mám výhodu v tom, že môj Darby je pažravý a vie, že keď takúto výzvu zvládne, dostane niečo veľmi dobré. Takže rýchlo pochopil, že sa mu to oplatí,“ smeje sa Petra. Výsledkom je, že aj keď tesne pred nimi nečakane vybehne srnka či zajac, Darby ostane stáť ako stĺp. Nie každý pes však zvládne takúto výzvu. Petra spomína, ako v lese utiekol jej známemu jazvečík. Hľadali ho dve hodiny. Hrozilo mu všeličo. Od zrážky s autom až po stret s poľovníkom. Keby ten videl psa naháňajúceho zver, mal by plné právo zasiahnuť. „Ľudia často vnímajú poľovníkov ako tých, čo nenávidia psy,“ vysvetľuje Petra.

„No neuvedomujú si, že pes, ktorý ,prebehne´ napríklad srnu, ju môže nechtiac usmrtiť.“ Preto sa Petra snaží so psom chodiť na miesta, kde je to dovolené. „Ale už sa mi stalo, že som si neuvedomila, že som so psami v revíri a prišiel za mnou poľovník. No asi som mala šťastie, len mi vysvetlil, že sa tam snažia chovať zver a nechce, aby im ju psy plašili. Verím, že ho ovplyvnilo aj to, že všetky tri psy, ktoré som so sebou mala, na zapísknutie okamžite pribehli a poľovník videl, že ich viem na slovo ovládať.“

Aby boli šťastní... Petra už sedem rokov prevádzkuje psí hotel. Keď s ním začínala, nikto jej neveril, že by sa starostlivosťou o psy mohla živiť. Vždy vedela, že by nemohla byť veterinárka alebo pracovať v útulku, lebo pohľad na utrpenie a bolesť psov znáša zle. Hovorí: „Skôr som túžila tráviť s nimi čas, vidieť ich šťastných a spokojných so svojím psím životom. Môcť ich pozorovať a učiť sa od nich radosti zo života.“

V rytme tanca Kým nepracovala Petra so psami, ale v agentúre, kde väčšinu času presedela za počítačom, mala ako relax asi ten najlepší koníček – tanec. Tancovala salsu a kizombu. „Len čo som prišla na kurz či tanečnú párty a počula tie horúce rytmy, okamžite som vypla premýšľanie, vedela som sa uvoľniť od stresu a odreagovať,“ hovorí Petra.

Keď začala robiť so psíkmi, tanec išiel bokom, lebo zrazu bola v rámci práce celý deň v pohybe a tanec už nepotrebovala, aby sa udržala psychicky v pohode. Neverila, že to môže byť taký obrovský rozdiel, no vidí to najmä na tom, že jej na regeneráciu stačí oveľa menej spánku. „Cítim sa spokojne, preto nepotrebujem ventil, aj keď občas si idem len tak pre radosť zatancovať alebo sa zabaviť na dobrý koncert,“ uzatvára svoj príbeh Petra.

Darby je spočiatku trochu nedôverčivý k cudzím ľuďom. Ustráži dom a viem, že by proti „votrelcovi“ neváhal zakročiť, no keď zistí, že ste „náš“, od lásky by vám najradšej vyoblizoval celú hlavu. Vypusinkovať každého „priateľa svorky“ považuje za svoju psiu povinnosť.

Bratislavčanka Petra Jedličková: Vďaka psom som začala opäť žiť

Plus TV

Vianočná anketa s celebritami. Stalo sa im, že niekedy nenašli vianočné darčeky?

Michal Hudák s partnerkou a rodinou boli na finále ČSMT

Čínsky horoskop 2025: Rok HADA prinesie nečakané zvraty ale aj pozitívne zmeny! Čo nás čaká?

Výber pre vás

Bratislavčanka Petra Jedličková: Vďaka psom som začala opäť žiť

Súvisiace články

Pre chorobu prišla o vlasy: Lujza rozbehla na Srí Lanke obchod so šatkami!

Cestovateľka Marta: Túlavé topánky ju zaviedli aj do Himalájí

Bývalá Miss obeťou požiaru: Spálená Turia Pitt a jej manžel ukazujú skutočnú silu lásky!

Plus TV

Vianočná anketa s celebritami. Stalo sa im, že niekedy nenašli vianočné darčeky?

Michal Hudák s partnerkou a rodinou boli na finále ČSMT

Čínsky horoskop 2025: Rok HADA prinesie nečakané zvraty ale aj pozitívne zmeny! Čo nás čaká?

Výber pre vás