Kým nemám vo veci logiku, nechápem...

Bratislavčanka Soňa Jantová (54) bola celkom obyčajné dieťa. Až na to, že už v šiestich rokoch najradšej trávila čas v knižnici v oddelení pre dospelých. "Brávala som si knihy domov, ale veľa času som trávila aj v knižnici, hlavne v dospeláckej časti," hovorí s úsmevom. Čítala tam všetky dostupné časopisy, ale zaujímali ju aj detektívky. Výborne písala slohy, so zmyslom pre detaily.

Soňa Jantová
Zdroj: Archív
Soňa Jantová

Nie som šprt
Učivo v základnej škole zvládala „ľavou zadnou“. Aj keď nedávala na hodine pozor, vždy sa ňu niečo nalepilo. Bez akejkoľvek domácej prípravy teda skončila deviatu triedu s dvoma dvojkami. „A to som sa vôbec neučila ani som si nerobila úlohy,“ smeje sa Soňa. Po príchode zo školy hodila aktovku do rohu, chytila do ruky knihu alebo sa išla len tak prejsť po sídlisku.

A keďže nebola šprt a vedomosťami neprevyšovala ostatných spolužiakov, nevyčnievala z radu. Hovorí: „Navyše som bola dosť papuľnatá, ale v medziach normy. Skôr som sa ostrými slovami bránila, ale mala som rada aj humor. Netrhali sa síce o mňa, ale ani ma kvôli povahe neodstrkovali.“ Napriek tomu ju v piatom ročníku z kolektívu vyčlenili. „Niekto ma poriadne poohováral,“ vysvetľuje Soňa. „Aj po štyridsiatich rokoch si to pamätám, ako by to bolo včera...“