„Ľudia na dôchodku už nemôžu byť produktívni?“ kladie si Alexandra otázku a zároveň presvedčivo dopĺňa, že má osobný konflikt so zovšeobecneným slovným spojením – produktívny vek. „Veď je to práve naopak,“ tvrdí Alexandra a zdôvodňuje: „Mnohí dôchodcovia sú veľmi aktívni a produktívni, spoločnosť ich však vyčleňuje do čakární u lekárov, do domovov. Veľmi málo zapájame seniorov do diania. Pritom na vekmi overenej skutočnosti, že oni sú tí, od ktorých sa môžeme veľa naučiť, sa predsa nič nezmenilo.“
Prečo by sme ľudí v dôchodkovom veku nemohli vidieť v diskusiách so študentmi, v remeselných krúžkoch pre deti a pri podobných aktivitách? Veď niekedy až dôchodok umožní ľuďom venovať sa práci snov či záľubám. Alexandra preto obdivuje tých, ktorí sú napriek vyššiemu veku aktívni, a je presvedčená, že to je dôležité aj pre ďalšie generácie.
„Je mi jasné, že často je prekážkou zdravotný stav. K tomu sa dokáže rýchlo pridružiť neistota, nedôvera v seba samého. Z vlastnej skúsenosti však viem, že čiastočne sa to dá riešiť pravidelným fyzickým pohybom. Ideálne v kolektíve a na čerstvom vzduchu. Stretávanie sa s inými ľuďmi, to, že človek vykročí spomedzi svojich štyroch stien, je kľúčové. Potom sa začnú otvárať, ako sa hovorí, aj ďalšie dvere.“
Zdroj: Igor Prielozny
Slovakdirector.co
|
Iný pohľad...
Svoje ďalšie nové pomyselné dvere Alexandra otvorila len nedávno. V máji tohto roku začala spolupracovať s občianskym združením Seniori v pohybe. „Spolupráca vznikla neplánovane. Téma seniorov je mi bližšou až posledných niekoľko rokov. No po tridsiatke ma, dovtedy vždy zdravú, zaskočila ulcerózna kolitída. Zrazu som aj ja odchádzala z lekárne s balíkom liekov, uvedomujúc si svoje fyzické limity. Musela som sa zmieriť s chorobou, ktorá tu nemala byť týždeň alebo mesiac, ale s veľkou pravdepodobnosťou navždy.“
Vtedy sa mladá Bratislavčanka začala inak pozerať aj na starších ľudí. Veď podobne asi zaskočí aj starnutie a s ním prichádzajúce obmedzenia. Rozmýšľa, čo by ľuďom pomohlo prijať novú životnú výzvu s úsmevom. „Keď som čítala o práci Seniorov v pohybe, o turistike, výletoch, nordic walkingu, mala som z toho skvelý pocit,“ spomína Alexandra na svoje vtedajšie úvahy.
Rozhovor so starkým
Choroba však nebola jediný podnet, ktorý mladú ženu doviedol ku generačne vzdialenejším. „V súvislosti s dcérkiným školským projektom ,Rodokmeň‘ som mala azda najsilnejší rozhovor so svojím starým otcom. Plánovaných pár otázok o našich predkoch sa premenilo na emotívnu skúsenosť, ktorá vo mne rezonuje dodnes. Pochopila som, ako málo viem o živote svojich starých rodičov a koľko majú dôležitých vedomostí pre dnešnú dobu,“ zdôrazňuje Alexandra. Krátko na to našla informáciu, že Seniori v pohybe hľadajú dobrovoľníkov. „Neváhala som a oslovila som ich,“ dodáva s úsmevom.
A hoci spoznala občianske združenie Seniori v pohybe len nedávno, s prostredím alebo presnejšie so seniormi si „potykala“ ako stará známa. Najradšej by s nimi podnikala rôzne túry či výlety. Čas je však neúprosný žrút, a tak sa pustila aspoň do prípravy série rozhovorov so seniormi. Tí, ktorí sú aktívni a naplno sa venujú svojim záľubám, budú inšpirovať ostatných. Prostredníctvom zdieľania interview na sociálnych sieťach si aj ďalší záujemcovia o podobné aktivity možno nájdu tú svoju, ktorej by sa radi venovali.
Zdroj: Igor Prielozny
Slovakdirector.co
|
„Rozhovory s niektorými seniormi boli motivačné aj pre mňa samotnú. Ich radosť už len z cesty za nejakým vytýčeným cieľom bola nákazlivá. Nemali pri tom problém prekonávať aj zdravotné prekážky. Na prípadné neúspechy spomínali s úsmevom. Keď je človek mladý, má podľa mňa tendenciu prikladať neúspechom neúmerne veľkú váhu. Veľa sa porovnávame, veľa od seba očakávame,“ hovorí Alexandra.
Prepojiť generácie
Dnes Alexandru živí práca v oblasti realít. Popritom jej učarovali záhradné úpravy a ekologické pestovanie. A spolupráca so seniormi jej pomáha chápať mnohé životné hodnoty. Elán, aktivita a skúsenosti starších, ktoré spoznáva, ju nútia vnímať dôležitosť skôr narodených. Nielen pre ňu a okolie, ale aj pre celú spoločnosť. Odkedy je súčasťou Seniorov v pohybe, aj jej myseľ je neustále v pohybe. Uvažuje o projektoch, ktoré by starších ľudí prepájali s deťmi a tínedžermi. Alebo by pomáhali samotným seniorom „osedlať“ tie koníčky, ktorým sa možno doteraz venovať nemohli.
„O prepájaní generácií sa hovorí, ale je nevyhnutné preklopiť to do reality. V mnohých sférach sa vraciame k poznatkom predchádzajúcich generácií. Kde však hľadáme tieto poznatky? Najčastejšie na internete. Možno práve starí rodičia by boli tými najlepšími inštruktormi.“ Čo sa týka konkrétnych aktivít pre seniorov, Alexandriným veľkým snom je kanisterapia, teda terapia, v ktorej hlavnú úlohu zohráva pes. Hovorí: „Dá sa výborne využiť aj v domovoch dôchodcov.“
Prepájanie generácií v praxi, aj keď v malom, sleduje Alexandra aj u nich doma. Rozhovory jej dcérky so starou mamou sú pre ňu ukážkou toho, aký je čas strávený so starými rodičmi podstatný. Alexandra si takto podobne nosí v srdci svojho starého otca. Ich spoločný čas bol rovnako kúzelný.
Kde si dobíja batérie?
Prioritou Alexandry Kmetonyovej je, samozrejme, rodina. Spoločne s partnerom a dcérkou vedia načerpať energiu v prírode s ich psami. Ideálne, ak je to v spojení s horami. Samotnú Alexandru však v rodine a v jej energetickej batérii zrejme len málokto prebije. Hoci milovala pokojné čítanie, v súčasnosti sa, paradoxne, pri písmenkách v knihe nevie sústrediť. Oddych? Ona príde zrelaxovaná skôr zo splavu či z túry. Ako sama hovorí, fyzicky je síce úplne na dne, ale psychicky dokonale šťastná.
Autor: ev
Foto: A. K.
