Maca

„Občas rozmýšľam, či sme boli skutočne dve, alebo bola Lenka len výplodom mojej fantázie,“ rozpráva Alena, ktorá si nevie vysvetliť nič z&nbsp;toho čo pred pár rokmi zažila. Tvrdí totiž, že boli akýmsi spôsobom prepojené.

Silné puto Ich mamy boli najlepšie kamarátky, tak sa dohodli, že si kúpia domy vedľa seba a podarilo sa. Potom obe v&nbsp;rovnakom čase otehotneli. A&nbsp;nielen to! Dievčatá sa narodili v&nbsp;tej istej pôrodnici a&nbsp;v&nbsp;tom istom čase. „Vyrastali sme ako sestry. Celé dni sme sa hrali. Medzi záhradami sme mali bránku, a&nbsp;tak sme pobehovali hore-dolu. Už som ani nevedela, ktorý dom je náš a&nbsp;ktorý ich,“ spomína Alena. Raz im obed navarila jedna mama, potom druhá. Neskôr obe šli na tú istú školu a&nbsp;spolu si poobede robili úlohy. Puto bolo silné.

Magické prepojenie Alena vraví: „Už v&nbsp;detstve sme začali badať niečo zvláštne. Keď bola Lenka chorá, aj ja som sa cítila zvláštne. Keď si zlomila nohu a&nbsp;mala sadru, noha svrbela aj mňa.“ Raz popoludní Alenu bolela hlava a&nbsp;zistila, že aj kamarátka má migrénu. Keď sa rozišla s&nbsp;priateľom, hlboký smútok cítila aj ona.

Potom však Lenka ťažko ochorela. „Pre ňu to muselo byť strašné obdobie. No ľahké nebolo ani pre mňa,“ vraví Alena. „Bolelo ma celé telo. Čím bolo horšie jej, tým bolo horšie mne.“ Jedno ráno nevládala vstať z&nbsp;postele. Vedela, že je zle. V&nbsp;ten deň Lenka zomrela. „Po jej pohrebe sa všetky moje bolesti skončili,“ konštatuje Alena. „Také puto som už v&nbsp;živote nezažila. A&nbsp;navždy mi bude chýbať.“