Michael bol totiž dobrodruhom, ako sa patrí. Rozhodol sa, že preskúma divoké kmene domorodých obyvateľov v Indii a namieril si to priamo do papuánskej divočiny. Prvá návšteva u kanibalského kmeňa dopadla dobre a mladý muž si z nej priniesol do Ameriky mnoho šťastných fotografií. Z druhej návštevy sa však už nevrátil. S veľkou pravdepodobnosťou sa mu stalo to najhoršie...
Michael totiž rád a veľa cestoval. Ani náhodou si totiž nepredstavoval svoj život zavretý niekde v prepychovej kancelárii po vzore svojho otca. Tak prežil niekoľko mesiacov v Japonsku aj vo Venezuele a neskôr sa vydal na objavnú výpravu do Papuy-Novej Guiney. Chcel tu zozbierať artefakty ľudí kmeňa Asmat, ktorí tam žijú a bolo mu jedno, že žije medzi ľudožrútmi.
Misionári tvrdia, že domorodci zabili Michaela už na pláži. Dobodali ho oštepmi, odrezali mu hlavu a zjedli jeho mozog.
Problémom najskôr bolo, že divosi nikdy nevideli belocha a verili, že zem okolo nich je obývaná duchmi a démonmi. Výsledkom bolo, že sa snažili kontaktu s inými ľuďmi vyhnúť. Napriek všetkému sa Michaelovi podarilo dostať do ich dediny a spriateliť sa s nimi. Dokonca mu dovolili, aby ich fotografoval. Podmienkou Asmatov však bolo, aby si od nich neodniesol ani jediný predmet.
Zdá sa, že sa mladý dobrodruh v dedinke medzi domorodcami udomácnil a nevadil mu ani fakt, že žije s kanibalmi. Asmatovia totiž mali vo zvyku po vojne so susednými kmeňmi naložiť so svojimi vojnovými zajatcami vskutku drasticky. Ich hlavy narážali na koly a jedli ich mäso.
