Moja práca učiteľky francúzštiny na jazykovej škole, fajčenie dvoch škatuliek cigariet denne a časté popíjanie alkoholu ma už dlho ničili. Akoby mi deravili mozog žeravým drôtom. Upadala som do depresií, ale nedokázala som si sama pomôcť. Bolo toho priveľa, jednoduchoa nezvládala som ten tlak ani odcudzenie. A bolo mi čoraz horšie.

Serious,Sad,Woman,Thinking,Over,A,Problem,,Man,Sitting,Aside,
Zdroj: Shutterstock

Nikto ma nepotrebuje
Prečo som nevyhľadala odbornú pomoc? Hanbila som sa riešiť svoje problémy pred cudzím človekom. No časom sa to stupňovalo. Bola som presvedčená, že ma nikto nepotrebuje. Prišli aj chvíle, keď som myslela na samovraždu. Chcela som zomrieť. Ak som žila ďalej, tak len preto, aby deti dokončili školu. Ony boli jedinou radosťou môjho života.

Práca ani manželstvo mi neprinášali to, čo som očakávala. Manžel bol lekár, vedecký pracovník, časom ma úplne vymenil za vedu. Moju dušu i telo, keby sa ku mne správal aspoň ako k vzácnej učebnici. Žili sme vedľa seba ako dva ľadovce. Ja som učila, lebo som nevedela, čo iné by som mohla robiť. A tak to šlo dookola…