Vedie základnú školu v bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Chodí do nej vyše päťsto žiakov, má pod sebou takmer päťdesiatku učiteľov a vychovávateľov a nepedagogický personál. Ako teda vyzerá jej bežný pracovný deň?

5:30 Pokojné ráno
Pani riaditeľka vstáva ešte za tmy. „Mám rada pomalé prebúdzanie a nie rázne vyskočenie z postele, preto si nechávam na všetko dosť času,“ hovorí. „Vypijem dva poháre čistej vody. Som na to zvyknutá, moje telo si vodu po noci pýta,“ vysvetľuje a pokračuje, že si neodoprie ani za šálku bezkofeínovej kávy s mliekom. „Ráno ešte nemám chuť jesť, a tak si ho spríjemním aspoň takto. Je to taký môj ranný rituál.“

BŽ: RIADITEĽKA ŠKOLY
Zdroj: ROBO HUBAČ

7:00 Cesta do práce
Presný čas odchodu je pre Vieru veľmi dôležitý. Napriek tomu, že nebýva od školy ďaleko, predsa len sa musí presúvať medzi dvoma mestskými časťami. Cesta jej bežne, teda autom alebo mestskou hromadnou dopravou, trvá desať minút, ale ako sama vraví, stať sa môže čokoľvek. Napríklad taká pravá zimná snehová kalamita.

BŽ: RIADITEĽKA ŠKOLY
Zdroj: ROBO HUBAČ

7:15 Vitaj, škola!
S pani riaditeľkou sa stretávame pred bránou školy. Jej prvá cesta vedie za kolegyňami do zborovne, ďalšia do školského klubu detí. Pozdraví kolegyne a aj zopár rozospatých detí. Podľa epidemiologických nariadení majú na tvárach rúška. „Detí je menej, ako sme boli zvyknutí. Pôvodne sme mali mať v rannej družine asi 70 žiakov, dnes ich je zo dvadsať. Rodičia majú asi obavy z pandémie a mnohí zasa pracujú z domu,“ vysvetľuje riaditeľka.

BŽ: RIADITEĽKA ŠKOLY
Zdroj: ROBO HUBAČ