3141354
Zdroj: Fox Photos
3141354

Od detstva ju zaujímali skôr technické stavebnice ako bábiky. Vreckové míňala na nožíky, skrutkovače a iné drobné náradie. Štrnásťročná Tilly si kúpila motocykel, ktorý si sama opravovala, a už v tomto veku mala jasno – chce byť inžinierkou.

Z práce do školy
Po skončení strednej školy Tilly nastúpila do práce v elektrotechnickej firme, v ktorej tri roky montovala generátory. Šikovné dievča si všimla zamestnávateľka Margaret Partridge, ktorá sama bola elektroinžinierka, a povzbudzovala Tilly, aby išla študovať. V roku 1932 Tilly získala bakalársky titul na Manchesterskej univerzite a o rok neskôr magisterský titul v odbore mechanika. V tom čase už svet zachvátila veľká hospodárska kríza a Tilly ani čerstvý diplom neuľahčil hľadanie zamestnania. Všetko zlé je však na niečo dobré. Tilly Shilling nastúpila ako asistentka profesora G. F. Mucklowa na Birminghamskej univerzite, kde sa venovala výskumu.

Vylepšila stíhačky

V roku 1936 Tilly však naverbovali do výskumného strediska britského Ministerstva obrany RAE pri Farnborough. Po rozpútaní 2. svetovej vojny RAE vyvíjala vojenské lietadlá a v neďalekých halách sa montovali. Piloti Kráľovského letectva (RAF) sa však sťažovali na vážne problémy s motormi v stíhačkách Spitfire a Hurricane.

Pri prudkom klesaní karburátor zalialo palivo a motor sa za letu vypol. Nemecké stíhačky boli vo výhode, pretože mali motory so vstrekovaním paliva. Tilly vymyslela spôsob, ako problém odstrániť bez toho, aby stíhačky museli odstaviť. Na karburátor sa nasadil mosadzný prstenec, ktorý obmedzoval prietok paliva. Jej vynález sa používal až do roku 1943.

Podmienka sobáša

Popri vedeckej práci bola veľkou vášňou Tilly Shilling rýchlosť. V 30. rokoch sa so svojím motocyklom Norton M30 nebála postaviť na štartovaciu čiaru v pretekoch, ktoré boli doménou mužov a porazila také pretekárske esá, ako bol Austrálčan Noel Pope. V roku 1934 dosiahla na pretekárskom okruhu v Brooklands rýchlosť 171 km/h a stala sa druhou ženou, ktorá získala Zlatú hviezdu.

551878515
Zdroj: Imagno
551878515

V roku 1938 sa Tilly vydala za matematika Georga Naylora, ktorý takisto pracoval v RAE. O ich vzťahu kolovala anekdota – Tilly súhlasila, že sa zaňho vydá, až keď aj on získa Zlatú hviezdu. Počas vojny bol George Maylor pilotom bombardéra a dobrovoľne podnikal viac letov, ako sa od neho očakávalo. Zdravotnými následkami trpel až do konca života.

Rýchle autá
Po vojne Tilly Shilling pracovala na rôznych armádnych projektoch vrátane vývoja striel stredného doletu. Odmietala názory, že v oblasti vedy a techniky sa ženy nevyrovnajú mužom. Hoci to pre svoje drsné spôsoby a pohŕdanie byrokraciou nikdy nemala ľahké, pracovala v RAE až do dôchodku v roku 1969. S rozvojom automobilizmu Tilly a jej manžel presedlali z motoriek na rýchle autá.

Ich prvá bola Lagonda Rapier, ktorú si v garáži upravili na pretekárske auto, v rokoch 1959 až 1962 súťažili na značke Austin-Healey. V tom čase sa už súťažilo na okruhoch Formuly 1 a Tilly Shilling nemohla byť mimo nového adrenalínového športu. V roku 1967 ju americký pretekár a konštruktér Dan Gurney požiadal, aby mu pomohla vyriešiť technické problémy na jeho tátošovi Eagle Mk1.

Svet na ňu zabudol
Po odchode do dôchodku sa Tilly Shilling postupne vytratila z povedomia. Zomrela 18. novembra 1990 vo veku 81 rokov. Spomenuli si na ňu až v roku 2011 a na jej počesť nazvali pohostinstvo vo Farnborough Tilly Shilling. V marci 2019 jej v knižnici vo Waterlooville odhalili pamätnú dosku k 110. výročiu narodenia a pomenovali po nej budovu nového odboru - elektronického inžinierstva na Royal Holloway University. A 9. marca tohto roka starostka Waterlooville Diana Patrick odhalila pamätnä tabuľu na námestí Shilling Place.

Autor: Jana Brožíková
Foto: Getty Images