Fotografovať zvieratá ju uchvacovalo už od detstva, no dlhý čas bola len pozorovateľkou. Neskôr začala fotiť psy na sídlisku, mačky v záhradách či zvieratá v zoo a v súkromných chovoch.
Škodoradostné tigríča
Aj keď takto odchované zvieratá sú na ľudí zvyknuté, lovecké inštinkty nestratili. Svoje o tom vie aj Lucia: „Raz ma počas fotenia ,prekvapilo´osemdesiatkilové tigríča.“ Práve čupela a to ju v očiach šelmy zmenilo na niečo, na čom sa naučí loviť. Mláďa malo asi štyri mesiace a pobehovalo v zasneženom lese. Potom sa schovalo za strom a začalo na Luciu číhať. „Uvedomovala som si, že onedlho po mne vyštartuje,“ vraví fotografka.
Vedela však, ako ho má zastaviť. „Mala som sa len postaviť a vystrieť nohu. Na tento signál bolo vycvičené, aby zastalo. Neodhadla som však jeho rýchlosť, a tak som sa v poslednej chvíli otočila, aby som ochránila techniku. Tigríča na mňa skočilo a sotilo ma do stromu, čo stál za mnou.“ Kmeň trafila hlavou. Tigríča si vzápätí sadlo a hľadelo na fotografku. „V jeho očiach som videla, že sa smeje. Vtedy som pochopila, že aj zvieratá môžu byť škodoradostné,“ dopĺňa so smiechom Lucia, ktorá po náraze utrpela drobný otras mozgu. Paradoxne, dnes je práve snímka z tohto fotenia jej najobľúbenejšia.
