Maca

Známa spisovateľka pochádza z Bieloruska, svoj život prežila na Ukrajine a dnes pôsobí na Slovensku. Knihy píše už viac ako sedemnásť rokov. V roku 2008 jej vyšla prvotina, román „Čarodol“. Ide o rozprávkový príbeh o Karpatoch a karpatských čarodejníkoch. „Táto kniha je poctou môjmu detstvu, ktoré som prežila v horách - poznám tam každý krík, každý kameň,“ prezrádza Natália. Neskôr pracovala na románe o čase. Problémom však bolo, že jej „Časodejov“ nikto nechcel vydať. V období, kedy jej fantastický príbeh vznikol, podľa jej slov literatúra pre tínedžerov nevychádzala. Vraj bola komerčne nerentabilná - najmä tá od mladého autora.

Natáliu už od detstva bavilo písať príbehy a kresliť, tak aj knihu o podmorskom svete, „písala“ v obrazoch. Tvrdí, že všetky jej nápady sú poháňané predstavivosťou a predstavivosť, samozrejme, poháňajú obrazy zo skutočného sveta, z pozorovaní života. „Moje knihy zvyčajne začínajú témou, ktorá ma veľmi zaujíma,“ vysvetľuje autorka. Keď sa zamýšľala nad tým, čo je vlastne čas, dostala nápad na ďalší román: „Výsledkom bolo, že som si uvedomila, že čas je mágia.“

Iná kniha sa zasa zrodila z túžby napísať fantasy príbeh o vesmíre a ukázať, ako silne sú ľudia a vesmír prepojení. A ďalší román? Námet naň vznikol uprostred lesa. „Pamätám si, že keď som tam bola, mala som taký nezvyčajný, radostný pocit. Akoby som otvorila dvere do paralelného sveta,“ prezrádza spisovateľka.

Napísať nový román je zvyčajne poriadne náročné a zdĺhavé. „Na knihe zvyčajne pracujem minimálne rok a ešte viac na novom príbehu,“ prezrádza. Napríklad na svojej prvej knihe Časodejovia Natália pracovala dokonca päť rokov! „Ale ak vezmete do úvahy dĺžku času od prvého nápadu až po moment, kedy si čitateľ môže kúpiť knihu v kníhkupectve, môžu uplynúť roky a roky,“ uvažuje. Písanie je totiž vážna, mnohostranná práca, ale v prvom rade musí byť človek pri jej tvorbe kreatívny. Lebo kreativita, ako každé umenie, si vyžaduje čas a knihy vyžadujú duševnú silu plnú energie, dojmov a myšlienok.

Natália však žije aj v reálnom svete. Aj keď je jej domovom už viac ako rok Bratislava, za východnými hranicami má rodinu a priateľov. Kde bola, keď sa začal vojenský konflikt? „Bola som v nemocnici,“ rozpráva. „Keď mi moji blízki oznámili, čo sa stalo a znepokojujúcich telefonátov pribúdalo, nemohla som uveriť, že sa to skutočne deje. Že Rusko rozpútalo vojnu v plnom rozsahu,“ vraví.

Výsledok? Mnoho jej priateľov a známych muselo opustiť svoje domovy, tak im Natáliina rodina začala okamžite pomáhať. „Utečencom sme sa snažili pomôcť usadiť sa. Môj manžel ich prevážal z hraníc podľa toho, kto kam potreboval.“

A aká je súčasnosť? „Moje rodné mesto sa nachádza mimo bojových línií, ale aj tak niekoľkokrát denne volám svojim príbuzným. Bojím sa o rodičov.“ Sedemčlenná rodina jej kamarátov z mesta Charkov, kde prebiehajú boje, totiž žije v jej ukrajinskom byte. V Bratislave zasa prichýlili kamarátku z Kyjeva.

Svet už nebude nikdy taký, ako pred vojnou. Aká však bola Ukrajina z Natáliinho pohľadu pred začiatkom konfliktu? „Ukrajinci boli vždy silní, mierumilovní a veľmi pohostinní ľudia,“ vraví. Kdekoľvek dnes žijú, vrátia sa časom domov, lebo milujú svoju zem, ctia si tradície a chránia svoj jazyk a kultúru. Podľa nej Ukrajinci zo všetkého najviac milujú slobodu a sú pripravení za ňu bojovať. Vojna ich však veľmi zmenila: „Hnev, zúfalstvo a bolesť sú teraz v srdci každého Ukrajinca. Spoločné nešťastie nás však ešte viac zomklo. Všetci, dokonca aj malé deti, teraz robia všetko pre to, aby vyhnali útočníkov z našej rodnej zeme…“

A Natália? Napriek tomu, že vojna na Ukrajine začala v čase, keď už žila na Slovensku, osudy svojich priateľov prežíva rovnako intenzívne, ako oni. „Najstrašnejší dojem na mňa urobili tie strašné fotografie z Buče,“ vraví. „Toto mesto dobre poznám. Chodievala som tadiaľ vlakom, keď som študovala na inštitúte v Kyjeve.“

Tak aj napriek tomu, že dnes býva v Bratislave, má hlavu plnú starostí. „Bývam pri jazere a plávam v ňom každý deň,“ prezrádza spisovateľka, ktorá sa snaží veľa oddychovať a vyčistiť si hlavu. Na novej knihe totiž zatiaľ nemôže pracovať naplno - realita jej nedovoľuje sústrediť sa. „Magické príbehy si vyžadujú mágiu. A tú treba zbierať kúsok po kúsku. Ale verím, že čoskoro bude na Ukrajine mier a ja začnem opäť písať fantastické príbehy.“

Ukrajinská autorka na Slovensku: Plávam v v jazere každý deň

Plus TV

Vianočná anketa s celebritami. Stalo sa im, že niekedy nenašli vianočné darčeky?

Michal Hudák s partnerkou a rodinou boli na finále ČSMT

Čínsky horoskop 2025: Rok HADA prinesie nečakané zvraty ale aj pozitívne zmeny! Čo nás čaká?

Výber pre vás

Ukrajinská autorka na Slovensku: Plávam v v jazere každý deň

Súvisiace články

Prešli si PEKLOM! Toto museli PREŽIŤ mladé ženy, aby... Z ich príbehu MRAZÍ!

Aspoň chvíľa RADOSTI: Ukrajinský chlapček sa hrá s našimi hasičmi...

Slovenky V ZAHRANIČÍ: Prezradili nám, čo im najviac chýba z domoviny!

VIDEO: CHLAPČEK, ktorý sám ušiel na Slovensko: Fatálne stretnutie s mamou!

Výtvory šikovnej Slovenky berú dych. Môžete sa do nich obliecť aj vy

Sila ľudskosti: Slovenskí hasiči obdarovali ukrajinské ženy!

Tanečný súboj MALIČKÉHO UTEČENCA s naším POLICAJTOM: Vybehne vám slzička

Plus TV

Vianočná anketa s celebritami. Stalo sa im, že niekedy nenašli vianočné darčeky?

Michal Hudák s partnerkou a rodinou boli na finále ČSMT

Čínsky horoskop 2025: Rok HADA prinesie nečakané zvraty ale aj pozitívne zmeny! Čo nás čaká?

Výber pre vás