Narodila sa a vyrastala v Bratislave v typickej prešporáckej trojjazyčnej rodine. „Otec vedel aj po latinsky a mal rád históriu. Mali sme plno kníh o antickom Ríme a Grécku. To ma zrejme priviedlo k archeológii,“ prezrádza. Na jej štúdium sa však dalo bez protekcie za socializmu dostať veľmi ťažko. Bola polosirota, otec jej zomrel, keď jej bolo desať, mama pracovala v Káblovke ako mzdová účtovníčka. Po maturite jej tam zohnala miesto sekretárky, lebo archeológiu otvárali až v ďalšom roku. Firma mala patronát nad Filozofickou fakultou, tak dostala na katedru archeológie to správne odporúčanie.

Začiatky...
Prvý výskum absolvovala počas letnej praxe v Tatrách. „Bolo nás päť dievčat. Poctivo sme lopatovali a vozili fúriky plné zeminy. Keď skončil výskum, všetku tú zeminu sme museli navoziť zase späť,“ spomína. Ďalšia príležitosť sa jej naskytla v antickej Gerulate, v dnešných Rusovciach a úplne prvý samostatný výskum robila na Rudnayovom námestí, v dome, ktorý bol postavený v 18. storočí.

Františkánska záhrada - hrobček dieťaťa
Zdroj: Archív
Františkánska záhrada - hrobček dieťaťa

Prvá sonda mala hĺbku šesť metrov a bola bez paženia, teda zabezpečenia stien jamy. „Keď to zbadal statik, skoro odpadol,“ smeje sa archeologička. „Archeológovia si dávajú vždy záležať na zemných profiloch, lebo z nich vedia čítať ako z knihy, no a ja som ho mala vtedy taký pekný a plný zaujímavých informácií, že mi ho bolo ľúto zakryť,“ vysvetľuje. Jedného dňa však praskla vodovodná rúra a tečúca voda všetko podmyla a steny sa zrútili.